Vchádzam do priestorov správcu bytov. V duchu si hovorím:" Ideš dobre, je stránkový deň, cca poldruha hodiny pred obedom, ranný zhon je už za nimi, rýchlo ťa vybavia a ani sa nenazdáš a si preč."
Klopem na prvé dvere a bez výzvy vchádzam. Sedia tam dve úradníčky - účtovníčky. „Dobrý deň, reku, som ten a ten a chcel by som zistiť zostatok nedoplatku za ostatné vykurovacie obdobie", vysvetľujem. Jedna z úradníčok na mňa pozrie, pre tú druhú som Hopkirk a stručne odvetí: „ Vedľajšie dvere".
No, čo chcem viac, som rýchlo a stručne vybavený, odchádzam. Klopem na druhé dvere a vchádzam. Obraz podobný ako v predošlej kancelárii, len s tým rozdielom, že tento krát ma vidia obidve referentky. Zopakujem im svoju požiadavku a ony ochotne vybavujú. Mladšia hľadá v počítači, staršia v hrubom fascikli. Súťaž v hľadaní vyhrala tá staršia. Ale deľbu práce majú super, mladšia mi napísala na papierik sumu a akési číslo a odkázala ma do ďalšej kancelárie, kde už budem definitívne vybavený. S poďakovaním odchádzam.
Do tretice všetko dobré, klopem na dvere s názvom pokladňa a vchádzam dnu. Tu, pre zmenu, sedia traja chlapi a štvrtý stojí, je to ich direktor, poznám ho z domovej schôdze. Sú to jasnovidci, asi vedia, že nejdem ani za jedným z nich, preto si ma nevšímajú, len šéf otočí hlavou, aby sa uistil, že nie jeho chcem vyrušiť pri vášnivej debate s podriadeným o zimných pneumatikách. Do miestnosti , ako veľká voda, vchádza pani s rýchlovarnou kanvicou , rýchlo ustupujem na bok aby ma nezrazila , žena mizne za plentou. „ Aha , varí kávu", asi pre šéfa keď už je tam" uvažujem a trpezlivo čakám. Úradníčka znovu uteká s kanvicou von, ale stihne ešte povedať, „hneď to bude", to už čakáme dvaja. Hold, asi súťaží v rýchlosti varení kávy.
Je navarené, káva rozvoniava a kolegyňa obsluhuje nič nerobiacich debatujúcich chlapov. Každý má na hrnček kávy svoje určené miestečko, a ona im kávu kladie presne tam, ako tá dobrá mama v reklame, keď nesie granko svojmu štyridsiatnikovi, len s tým rozdielom, že títo tu neležia v posteli.
„No , už som pri Vás, čo máte?" Bez slov jej podám lístok odrátam na drevo presnú sumu. Pani mi vytlačí doklad o zaplatení, odchádzam a nečudujem sa. Keď direktor nevidí čakajúcich zákazníkov a nestopne varenie kávy, ako to môže vidieť obyčajný úradník ? Ale na druhej strane, aspoň niekto je v robote riadne vyťažený, len stále nechápem, načo je na Spravbyte toľko úradníkov?!
