Máme si kde posedieť.

Primátor Prievidze prezentoval v médiách počet takýchto ustanovizní v ich meste presahujúci číslo 160, čo je cirka 320 hláv na jednu krčmu. A ešte jedna štatistika – v obci s 1000 obyvateľmi určite nájdeme minimálne 4-5 ľudomilov, ktorí radi poslúžia občerstvením svojim spoluobčanom.
Ak sa to odvážim zovšeobecniť a spriemerovať, tak na Slovensku by mohlo byť minimálne dvadsaťjeden tisíc podnikov, v ktorých si Slovač, ale aj „cezpoľní“ môžu posedieť a vychutnať špeciality slovenskej , ale nielen slovenskej kuchyne, o nápojoch ani nehovoriac.
Jednoducho, naozaj si máme kde posedieť. Zvlášť v obciach a malých mestách, kde nie sú žiadne, alebo takmer žiadne kultúrne ustanovizne , sú tieto podniky jediným miestom kvázi kultúrneho vyžitia a získavania informácií všetkého možného druhu. Tu sa robí biznis, prepierajú sa bulvárne informácie miestne aj celoslovenské, tu to žije športom, reality šou , tu sa robí miestna politika , nadväzujú kontakty ,dohadzujú kšefty , tu to proste žije. Nesmieme zabudnúť ani na turistický rozmer týchto podnikov, veď mnohé z nich lákajú turistov svojou originalitou.
Možno si ani riadne neuvedomujeme , akú záslužnú činnosť vykonávajú prevádzkovatelia pohostinstiev. Nebyť ich obetavej práce, dnes by sme možno ešte žili v totalite. Veď pri pive sa sformovali demokratické sily a zariadili nám slobodu. Obetavosť vlastníkov je o to väčšia, že aj napriek tržbám na hranici krachu vydržia aj menej solventných hostí.
Preto prosím všetkých starostov ,primátorov, obecných a mestských poslancov - nebráňte vzniku nových pohostinstiev, sú na prospech všetkých, zvyšujú zamestnanosť, prispievajú daňami obciam aj štátu , napomáhajú vzniku nových partnerstiev , prostredníctvom rozhlasu ,televízie a iných masmédií udržujú národ na primeranej kultúrnej a spoločenskej úrovni a hlavne, v predvolebnom období, ktoré je na Slovensku každý rok , si plnia nezastupiteľnú agitačnú úlohu.
Tak , kam si dnes pôjdeme sadnúť?