Nestalo sa to na letisku , ale v obyčajnom čínskom obchode, ani nie pri odchode z nákupu, ale už pri vstupe do predajne. Len čo sa priblížila ku skeneru ,zaznelo prenikavé píííp-píííp. Všetky hlavy nablízku sa akoby na povel otočili za nepríjemným zvukom.
V očiach zákazníčok sa zaiskrilo od vzrušenia, bude sranda, tá si to zlízne, bude o čom klebetiť doma i v robote, predavačka ako strela mierila k postihnutej, v túžbe blysnúť sa pred šikmookým vedúcim, odhaliť zlodejku a vrátiť ukradnutý tovar, ale vedúci len čosi zaševelil v rodnej reči a pohľad znovu sklopil k registračke.
Pristihnutá sa rýchlo spätila a prekvapeným pohľadom lovila po okolí pomoc a snáď aj trocha spolupatričnosti, ale márne. Pomyslela si, „veď sa netešte, žiadna šou nebude" a odišla z obchodu. Hneď vedľa bol druhý „číňan" , nuž si to zamierila tam. V duchu sa rozčuľovala, „zo mňa nikto nebude robiť bláznov a zlodejov..., keď má blbý skener viac tam nakupovať nebudem..." zastrájala sa.
Pííííííp- pííííp- píííp - zajačal ešte hlasnejšie skener v druhom obchode. Tak zaflekovala na mieste a zbledla, že ten Číňan, čo zdvihol hlavu od pultu, popri nej vyzeral ako žĺtok. Vystrašená stála pred skenerom a váhala, vojsť dnu, nevojsť? Toť hamletovská otázka.
„Co mat v taske, lebo kabate ?" lámal Číňan slovenčinu a škeril sa na ňu štrbavými zubami. Medzitým prišla aj predavačka , našťastie bola to suseda z paneláku. „Nič, len osobné veci, prečo to pípa? Už vedľa som zažila jednu pípšou , skoro som sa prepadla od hanby" odvetí. „ Skus tasku na skener, neco tam mat co pípa" . Podala tašku susede a naozaj, rozhojdaná taška na ruke, ako križovala snímač skenera, dopredu -píp, dozadu -píp, dopredu - píp, dozadu - píp.
„ Nechaj tasku tu, postrazim, chod nakupovat", cerí sa vedúci a naťahuje ruku po tašku.
„ To vieš, že ti tu nechám celú kabelu" - uvažuje v duchu, rozmýšľa a prehrabuje sa v kabelke v snahe zistiť, čo dráždi tie antizlodejské skenery. Ale, ako je všeobecne známe, v takej dámskej kabelke je asi taký poriadok ako v sklade vyradeného čínskeho tovaru a nájsť narýchlo vec , čo vyvoláva pípšou, nie je také jednoduché . Zrazu nahmatala niečo kovové - univerzálny otvárač na fľaše. Podáva ho susede a tá ho dáva pred skener - píp. A sme doma. Pred nedávnom oslavovala životné jubileum a vývrtku zabudla v kabelke.
Číňan len nemohúco pokrčí plecami - „ vies skener je made in Hongkong, a to vsetko smejd, prepac. Ked nakúpit dám lacnejsi".
S úľavou sa poďakovala za snahu o malé zadosťučinenie a odišla z obchodu uvažujúc: „Čo nás to ešte len čaká? Na letiskách už pomaly vyzliekajú ľudí donaha , už len aby aj v obchodoch zaviedli takýto systém a bude naozajstná peep show a zadarmo".
