Na prvý pohľad, všetko je jasné a presvedčivé. Ušetríme na plyne, dodávateľ tepla sľubuje teplo lacnejšie o 10 percent ako bolo doteraz, spaľovať sa bude drevná štiepka, ktorej máme habadej, mesto bude mať nové cesty a chodníky, lebo tie staré sa museli rozkopať kvôli novým potrubiam, vytvorí sa niekoľko nových pracovných miest , skrátka na dvadsať rokov máme teplo poriešené.
Dvadsať rokov preto, lebo životnosť takejto kotolne je dvadsať rokov a aj naši radní páni podpísali zmluvu o dodávke tepla práve na dvadsať rokov. Toľko asi o plusoch tejto investície takmer za 1miliardu Sk.
Ale kde sú plusy, tak kvôli zachovaniu rovnováhy, musia byť aj mínusy a o tých sa akosi hovorí menej. Nie že by sa nenašlo pár odporcov, to áno, len akosi o nich nepočuť. Našli sa síce zo dvaja mestskí poslanci, ktorí mali výhrady, ale demokratická väčšina rozhodla tak ako je. Kotolňa stojí - budovanie lokálnych kotolní najbližších dvadsať rokov nehrozí - a začína produkovať. Začína spaľovať „drevnú štiepku".
Prečo som to dal do úvodzoviek? Nuž z jednoduchého dôvodu. Podľa definície je drevná štiepka cit.:
Štiepky
Štiepky sú 2-4 cm dlhé kúsky dreva, ktoré sa vyrábajú štiepkovaním z drevných odpadov napr. tenčiny z prerieďovania porastov alebo konárov. Štiepky sú odpadovým produktom drevárskeho priemyslu a ich energetické zužitkovanie sa stalo v mnohých krajinách bežné. V Dánsku aj v Rakúsku existuje viacero väčších obecných kotolní spaľujúcich štiepky. Výhodou štiepkov je, že rýchlejšie schnú, a tiež umožňujú automatickú prevádzku kotlov pri použití zásobníka a dopravníka paliva.Zdroj: http://www.ekoenergie.sk/files/biomasa.doc.
Ale aká štiepka sa spaľuje v Bardejove? Podľa mňa žiadna. Spaľuje sa riadne drevo, rezivo, z ktorého sa štiepka len vyrába.
Predpokladá sa , že pri plnom výkone kogeneračnej jednotky sa dovezie na skládku 13 plne naložených kamiónov takejto guľatiny denne. Neviem si predstaviť , aký je to kus vyrúbaného lesa za deň, za rok , za dvadsať rokov? Pretože v žiadnom materiáli ohľadne tejto spaľovne drevnej štiepky som sa nedočítal, že bude napríklad aj prispievať na pestovanie rýchlorastúcich drevín, ktoré sa na výrobu drevnej štiepky najviac hodia. A ak by sme to posudzovali aj z hľadiska ekologického aj sociálneho, tento projekt s tým mal určite rátať. Samozrejme je oveľa ľahšie rezať už „hotové" lesy, ako investovať do rýchlorastúcej vŕby. Možno sa toho urbári ujmú, bodaj by. Stovky hektárov zanedbaných polí v okrese je ideálnych na výsadbu vŕb, jelší a iných rýchlo rastúcich drevín. Zvýšila by sa zamestnanosť, trochu oživil biznis, nepľundrovali by sa staré lesy. Nakoniec, prvé vŕbové lesy už mohli dva roky rásť (vtedy sa schválil projekt), popri tých ťažkých miliónoch, pár stotisíc eúr pre pestovateľov lesov by projektu určite nebolo poškodilo.
A čo ostáva nám občanom? Len veriť, že to teplo bude naozaj lacnejšie nie len prvý rok , dva , ale počas celej zmluvnej doby, že historické námestie, ale aj ostatné časti mesta nebudú zanášané mikropopolčekom, že o 15-20rokov ešte budú v okolí mesta nejaké normálne lesy a nie len holé kopce plné skutočnej, práchnivejúcej, drevnej štiepky.
