- Nó..., Anička to má v poriadku, Robko tiež, aj Paľko má známky podpísané, Vladko je tiež vzorný a ty, Janko? ukáž, či aj ty si vzorný žiak. - A toto kto podpisoval, otecko? Veľmi sa to na jeho podpis nepodobá! - Nie pani učiteľka , to mi podpísal kamarát Rafael.- Kamarát Rafael? Ako ti môže podpísať žiacku kamarát? Veď je to podvod!?- To povedal otecko, že žiacku mi môže podpísať aj kamarát.- Tvoj otec to tak povedal?- Viete..., včera večer bol u mňa kamarát Rafael, hrali sme sa v detskej izbe na počítači.Otecko s mamkou pozerali vo vedľajšej izbe správy v televízii, keď zrazu otec buchol s niečím po stole a nahlas zakričal: - To si už aj deti potom môžu podpisovať žiacke knižky. Keby to pozerali tak majú ukážkový príklad , ako sa to má robiť!- Tak som zobral žiacku a dal Rafaelovi podpísať všetky známky, pani učiteľka. Ocko ešte spomínal akési svoje dane a vysoké platy, ale tomu som už veľmi nerozumel.- Vieš Janko, ocko to tak nemyslel ako to povedal. - Počúvajte deti. Žiacke knižky môžu podpisovať len Vaši rodičia, nikto iný. Ak sa podpíše namiesto ocka alebo mamičky niekto cudzí, je to podvod a klamstvo. Podviedli ste svojich rodičov, lebo ste im neukázali vaše známky, a oklamali ste aj svojich učiteľov. A ako sme sa to učili? Nó...? - Klamať a podvádzať sa ....čo?! - Nemá!!! Svorne zakričali deti. - Veru tak, zapamätajte si to na celý život. - Janko, osloví smutného žiaka pani učiteľka, ty len pekne ukáž svoju žiacku knižku doma rodičom a ocka popros, aby ti vysvetlil, ako to s tým podpisovaním myslel. A ja len dúfam, že sa mu to podarí.
