Aj ja s tým súhlasím, ale mňa zaujalo iné. Zaujalo ma, ako všetci zhodne konštatovali, že mládež presedí celé hodiny za počítačom alebo pred televízorom.A ja sa pýtam, prečo sa sedí za počítačom? Prečo sa nesedí pred počítačom? Veď za počítačom je len usadený prach a spleť káblov a spravidla tam ani nie je priestor na sedenie. A keby som mal aj notebook, tak tiež sedím väčšinou pred ním a nie za ním, prípadne by som ešte mohol sedieť aj pod noutbúkom, ak by som trebárs sedel na gauči a mal ho pohodlne na kolenách.Ak sa sedí za počítačom, prečo sa potom nesedí aj za televízorom? V princípe v obidvoch prípadoch čumíme na obrazovku, resp.monitor, tak prečo ten rozdiel? Samozrejme, my Slováci to chápeme, tak sa to proste zaužilo. Ale čo taký cudzinec, ktorý sa snaží zvládnuť preťažkú slovenčinu, pre neho to musí byť úplne nelogické. A takých nelogických samozrejmostí máme viac. Napríklad:- Žiaci sadnite si do lavíc! – dá sa to? Do lavice sa spravidla ukladajú učebné pomôcky a knihy, žiaci si sadajú na stoličky.- Dvihni ten mobil – zdvihnutie mobilu predsa neznamená, že sa prihlásim na volanie. Zdvíha sa klasické telefónne slúchadlo.- Prišiel som na aute(vlaku, lietadle) – nie je lepšie prísť autom(vlakom, lietadlom), je to určite pohodlnejšie ako na streche. V prázdninovej ankete, na otázku: „Čo si robil cez prázdniny“, deväťdesiat percent opýtaných chlapcov odpovedalo, že hrali počítač. Redaktor to akceptoval. Ale podľa mňa hrať počítač znamená byť za neho prezlečený a vystupovať ako počítač (na javisku...).Určite by sa podobných príkladov našlo oveľa viac, ale to už nechám jazykovedcom a iným expertom na lámanie slovenčiny. Ja si teraz pohodlne sadnem do gauča za televízor a budem loviť ďalšie zaujímavé slovné spojenia.
