Keďže zo zásady sa snažím dodržiavať všetky predpisy a nariadenia, za čo dosť často počúvam od svojho okolia, že som naivný a sprostý, že pokyny dodržiavajú len hlupáci, dostal som sa do nepríjemnej situácie.
Ako nakúpiť tak, aby som sa menovaného tovaru ani nedotkol rukami? Kým som úporne premýšľal, zatiaľ som nakladal tovar, pri ktorom nebol podobný zákaz.
„Máš niekoľko možností", vravel som si v duchu:
Porušiť uvedený zákaz , to sa priečilo mojim zásadám
Požiadať blížneho svojho, aby mi ten tovar naložil, znamenalo, že spolu- kupujúceho budem navádzať na zlé , to mi je tiež proti srsti
Mohol by som to skúsiť naložiť nohami, ale pri pomyslení, že si vpredajni vyzujem zimné topánky po desiatich hodinách na nohách,... bŕŕŕ
Možno by som to dokázal ústami, ale aj tú možnosť som vylúčil, nakoľko vzuboch neudržím celý chlieb ado debničky srožkami zas nevopchám celú hlavu
Zavolať predavačku aby mi pečivo naložila som tiež vylúčil, nakoľko by aj ona porušila príkaz nadriadeného , atým by som ju mohol pripraviť očasť, už aj tak minimálnej mzdy
Zavolať vedúceho aby mi poradil ako na to som tiež zavrhol, veď čo by robil vedúci opiatej poobede vo firme?
Znovu stojím pri regáli s pečivom a bezradne sa obzerám po okolí, či nezbadám nejaký nakladací nástroj, ale smola , nič na uchopenie pečiva tam nie je. Rozmýšľam ďalej: Prečo tu je taký hlúpy zákaz? Alebo múdry?Ak to zoberieme z hľadiska predajne a z hľadiska toho, že sme všetci poctiví, ten zákaz je veľmi múdry. Tovar je celý deň na regáli, nehýbe sa s ním, netreba ho dokladať , nosiť, manipulovať s ním, netreba ho krájať, počítať, triediť, predavačka má viac času na inú robotu, vedúci má dôvod dať jej nižšiu mzdu, nakoľko menej robí, náhodná kontrola predajňu (vedúceho ) ohodnotí veľmi dobre, lebo je pečivom zásobená celý deň a čo je najdôležitejšie, tým že je tovar nedotknuteľný je hlavne bezpečný a nazavírusovaný!
Ak to zoberieme z hľadiska zákazníka, má iba tie možnosti ako je uvedené vyššie, naviac, môže sa dostať do tvrdého konfliktu s predavačkou , ktorá obďaleč striehne ako jastrab a čaká, kedy sa dotknete pečiva rukami, aby si mohla na vás vyliať všetku zlosť. Zlosť na to že musí celý deň za pár šupov stáť v studenej predajni, zlosť na to ,že musí celý deň napomínať nedisciplinovaných zákazníkov, ktorí so jej páni, zlosť na to, že...,ale veď to poznáte, tie naše „usmievavé" predavačky.
Stále stojím pri regáli s pečivom a rozmýšľam ako dostať chlieb a rožky do košíka tak aby som sa ich nedotkol rukami, ale nič mi nenapadá. Asi sa prihlásim, v rámci rekvalifikácie, do kurzu telekinézy alebo, pohľadám predajňu kde nie sú takéto „múdre" príkazy.
