Áno , sú to babky, trhovníčky. Prichádzajú z blízkych dedín. Ich pľac je na chodníku, zhruba v prostriedku sídliska. Už skoro ráno sa ukladajú jedna k druhej a aj bez nejakého extra nácviku vytvoria svoj originálny obchodný reťazec.
Na kúsok igelitu alebo novín si rozložia svoje poklady a čakajú. Čakajú kým sa meštiakom uráči vyhrabať sa zo svojich domovov a prídu si kúpiť zaručene pravé, domáce potraviny a produkty.Sortiment ich ponuky nie je nejako extra široký – žiadny hypermarket, ale čo sa týka kvality a pravosti, novodobí výrobcovia umelých potravín by sa mali od nich čomu priučiť.
Čerstvo nadojené mlieko v dvojlitrových plastových fľašiach a pravá smotana. Krabička síce hlása , že na predaj je rastlinné maslo, ale zlatistý obsah je skutočne nefalšovaný a poľahky Vás presvedčí o svojom skutočnom pôvode. A ak by ste neverili, hneď vedľa postáva fľaša z cmarom, ktorý zostal po vymútení masla. Z tekutých produktov je v ponuke ešte kyslé mlieko. Je také husté, že ak sa chcete napiť priamo z fľaše tak sa to ani poriadne nedá. Môžete ho krájať na kocky. A tá chuť...! Veľmi vďačným a žiadaným tovarom je tvaroh. Biele hrudy, ako hlávky malých barančiat, svietia na chodníku do diaľky a miznú z asfaltového pultu medzi prvými.
Žiadaným tovarom je aj domáca zelenina. Nemyslite si, že jej tu nakúpite nejaké množstvo. Skutočne, len tak na dve-tri polievky od jednej babky. Kôpky zeleniny sú úhľadne poukladané vedľa seba – dve mrkvičky, petržlen, zeler, kaleráb – to je jedna polievková dávka. Navyše si ešte môžete kúpiť za hrnček bielej alebo strakatej fazule, pár hlávok cesnaku, sáčok už nalúskaných vlašských orechov či sušených sliviek, pohár maku. Skrátka to, čo sa ešte na dedinách dá dopestovať.
Nezriedka sa ponúka už zarezaná a vyčistená sliepka, o vajíčkach ani nehovoriac. Skúsili ste už praženicu z pravých domácich vajec? Už len tá narcisovo žltá farba a keď sú pekne vymiešané na cibuľke, zabudnete, že existuje aj nejaký cholesterol.
Záujem o domáce potraviny je značný. Behom hodinky, dvoch, je po tovare a spokojné staré babky s tržbou zabalenou vo vreckovkách sa pomaličky rozchádzajú. Z ich láskavých zvráskavených tvárí zračí spokojnosť nie len preto, že sa im obchod vydaril, veď bude pre vnúčence na sladkosti, či na prilepšenie k dôchodku, ale aj preto, že sa jedna od druhej dozvedia množstvo novostí.
Tu doslova platí – jedna pani povedala. Nejedna Vám povie, že sem nechodí pre peniaze ,ale aby sa dozvedela ,čo je v meste nového, ktorý lekár je ten najlepší, kde sa dá lacnejšie nakúpiť, kto sa s ktorou oženil, či ktorá sa za koho vydala, aký je nový kaplán, kto zase odišiel za prácou, kto zomrel, či komu sa narodilo. Toto je ich svet – toto je ich zdroj informácií ,ich „intrhnet“.
A nakoniec, aby som nezabudol. Starajú sa o to, aby sme, my starší, nezabudli ako chutia pravé domáce špeciality a aby tí mladší mali jednu z posledných šancí si ich vychutnať, kým celkom nezaniknú.
