Francúzske mestečko Lurdy isto netreba nikomu zvlášť predstavovať. Každoročne ho navštívi niekoľko miliónov pútnikov, ktorí tu chcú prosiť Božiu Matku o pomoc a orodovanie vo svojich ťažkostiach. A to práve na tomto mieste, kde sa v priebehu roku 1858 zjavovala sv. Bernadete. V dňoch od 11.-19. mája som sa ja a moji traja spolužiaci zúčastnili ako dobrovoľníci 9. Slovenskej púte chorých do Lúrd, ktorú organizovala Rodina Nepoškvrnenej.
PRÍPRAVA
Hneď prvá veta nech je vďakou všetkým našim dobrodincom, ktorí nám pomohli po finančnej stránke. Bez ich pomoci by sme asi ostali doma. Úprimné Pán Boh zaplať.
CESTA
Putovanie je neodmysliteľnou súčasťou púte. To naše spočívalo v takmer dvojdňovej ceste vlakom. Pred nastúpením do vlaku som pociťoval obavy typu ako to všetko budem zvládať, nebude to veľká drina, ostane mi čas aj na oddych? Mal som trému z tých všetkých ľudí, čo sa vo vlaku nachádzali. Väčšinové zastúpenie medzi pútnikmi mali totiž starí, chorí, všelijakými bolesťami obťažení ľudia. A ja medzi nimi. Chorý v službe chorým. Ďalšie otázky. Ako im len ja môžem pomôcť...? Jednoducho bol to vlak bolesti. Vlak naplnený krížmi a ľuďmi čo ich niesli.
V takejto spoločnosti sme všetci mimovoľne cítili túžbu pomáhať. Túžbu rozdať sa v službe. Všade tam kde to bolo potrebné. Všetkým, čo to potrebovali. Spočiatku bola naša pomoc ostýchavá a trošku neohrabaná. Nové prostredie zohralo svoju úlohu. No napriek tomu to bolo s radosťou v srdci. Našťastie bolo tam aj kopec ľudí, ktorí nám dávali príklad ako pomáhať. Obetavé sestričky, lekári, ošetrovatelia, kňazi. Spolu s nimi sme tvorili jedno spoločenstvo s jedným cieľom. S úsmevom na perách a radosťou v srdci sme sa navzájom predchádzali v skutkoch milosrdnej lásky.
APROPO SESTRIČKY
Tie naše, sestričky satmárky, v svojich bielych habitoch s modrým ruksakom na chrbte, boli v Lurdoch nepriehľadnuteľné. Či už spolu ako biela stužka prechádzajúca naším sprievodom, alebo jednotlivo ako biele bodky svietiace v zástupoch pútnikov z celého sveta. Vydávali svedectvo. A nielen svojim habitom, ale hlavne osobným príkladom v obete. A úsmevom.
SLNEČNÉ OKULIARE
Pri prechode Massabielskou jaskyňou som tete, ktorú som ťahal na vozíku ukazoval, kde stála Bernadetka počas zjavenia, kde vytryskol prameň... A ona mi ukázala svoje dojatie, svoje slzy, svoju dôveru v mocné orodovanie Panny Márie. Modlil som sa za ňu a zároveň skrýval svoje dojatie a slzy za slnečné okuliare.
ZMYSEL UTRPENIA
Tak ten mi celkom nie je jasný. Neviem prečo práve ja mám taký kríž, ako mám, prečo trpia aj malé deti. Jedno je isté. Aj Ježiš Kristus trpel. Napadá ma krásny chválospev z 1Pt 2,21-25. Táto istota pomáha odvrátiť pozornosť od seba a venovať ju blížnym. A tak keď som stretol niekoho s ťažším krížom, zabudol som na ten svoj a chcel som sa byť Šimonom z Cyrény.
UČENIE
V čase, keď v seminári prebiehalo skúškové obdobie som sa naučil, aký má význam pre chorých úsmev a milé slovo. Častokrát to bol pre mňa jediný spôsob ako som vedel pomôcť.
KOLOTOČ
Postupom času nás ľudia spoznávali a videli, že nie sme len páni bohoslovci. Osmelili sa a vraveli nám, že sme pre nich povzbudením a že sa budú za nás modliť. Hádam si ani neuvedomili ako týmto povzbudili zase oni nás. Akú mocnú silu ma modlitba a obeta chorého!
NESPRAVODLIVOSŤ
V nedeľu Zoslania Ducha Svätého sme všetci boli na medzinárodnej svätej omši v podzemnej bazilike sv. Pia X. Pri svätej omši zaznievali modlitby a spevy v latinčine, francúzštine, angličtine, taliančine, nemčine, holandčine. Myslím si, že 547 pútnikov je celkom obstojný počet na to, aby počas medzinárodnej svätej omše zaznela i slovenčina.
DÁŽĎ
Náš posledný sviečkový sprievod a našu poslednú svätú omšu v Lurdoch doslova spláchol dážď. V deň odchodu lialo skoro neprestajne. Aj keď sme zmokli aspoň trikrát, ďakovali sme Bohu, že prší len posledný deň. Akoby Lurdy za nami plakali, keď sme odchádzali.
CESTA DOMOV
Bola úplne iná. Ten istý vlak, tí istí ľudia, ale naplnený nádejou a radosťou z milostiplného prežitia púte. Ešte sme ani poriadne neodišli a už sme spomínali, že o dva roky, ak by to bolo možné, by sme sa zúčastnili znova.
Lurdy, mestečko zázrakov a uzdravení. Telesných i duchovných. Hoci som žiadny zázrak na vlastné oči nevidel, vo svojom vnútri som zažil zmenu. A zbohatol som na skúsenosti.
