Na prvý pohľad je to celkom obyčajný príbeh obyčajného chlapca. Pochádzal z dedinky Sila a podľa toho si neskôr zvolil pseudonym. Mal štyroch súrodencov. Mal rád svojich rodičov a zvlášť miloval svoju mamu. Postupne, ešte ako dieťa, začal strácať zrak. A hoci patril medzi lepších žiakov Gymnázia v Nitre, predsa pre svoj zrak sa nemohol dostať na školu, ktorú chcel. Chcel sa stať kňazom...
V období štúdií na gymnáziu mu zomiera mama. Veľmi ťažko to nesie. Začína písať svoje prvé verše. Sú pochmúrne, tmavé. Hlavnú úlohu tu hrajú slepota a smrť. Verše majú priliehavý názov - Kuvici. Cez to všetko tieto verše, ktoré vyšli v Prahe, získavajú veľké ohodnotenie u literárnej kritiky. Silan sa dostáva na štúdiá do kňazského seminára v Spišskom Podhradí. Vychádza mu ďalšia zbierka, inšpirovaná seminárnym životom - Rebrík do neba.
Počas jednej vychádzky, keď sa počas jarných dní nemôže vybrať von pre svoje deravé topánky, napíše poému Slávme to spoločne, ktorá je venovaná jeho mame. Literárna kritika je nadšená. Na Slovensku sa zrodil skutočný básnik, veľká osobnosť. Jeho verše sú porovnateľné s mysticizmom španielskych mystikov 16. storočia. Nemecká katolícka moderna nám ho závidí. Má však jednu chybu - je katolík a ešte k tomu aj kňaz.
Počas kaplánskych rokov píše zbierku za zbierkov. Pri nástupe komunizmu v roku 1947 píše svoju najlepšiu zbierku Úbohá duša na zemi. Táto zbierka si získala veľký ohlas medzi slovenskou inteligenciou. Žiaľ, vyšlo len niekoľko kusov. Celý náklad musel byť zničený a zbierka bola na zozname zakázanej literatúry v socialistickom Československu. Silan 20 rokov nevydáva žiadnu zbierku. Zbierka sa však tajne šíri po Slovensku a cez vdp. Nahálku sa dostáva aj do Ríma. Silan je na Slovensku prenasledovaný. Hodnota jeho zbierok sa znižuje, má zakázané publikovať.
To, čo by som chcela na Silanovi najviac ukázať je jeho nezlomná vôľa a viera, že všetko raz bude lepšie. Jeho stále slabnúci zrak, jeho neúspechy v literárnej tvorbe pre svoju kňazskú dráhu, ustavičné prenasledovanie - nič ho nedokázalo zlomiť. Bol človekom, ktorý videl srdcom, lebo nemal zrak. A nevidel len srdcom, ale videl srdcia ľudí, ktorých stretával. Bol jednoduchý, ale vzdelaný. Bol múdry, ale nepodhadzoval sa. Bol dôstojný, ale vedel prijímať pokorenie. Janko Silan bol veľkou osobnosťou...škoda, že sme si ho ešte stále nevšimli.
