Asi väčšina ľudí si pomyslí, že učiteľ je človek, ktorý to má v živote ľahké. Odučí si pár hodín, príde domov a má voľno. Veď už má vyštudované a nepotrebuje nič robiť. Toto je však omyl.
Dajme si pár príkladov. Učiteľ je poväčšine človek tvorivý. Také malé perpetum mobile - na pracovisku, aj v domácnosti. Ako som si vypočula na jednom stretnutí s rodičmi. Učiteľ(ka) by mal byť empatický, citlivý, usmievavý, nemal by zvyšovať hlas na žiakov, mal by mať urobené minimálne tri prípravy ku každej hodine, nemal by vymeškávať zvyučovania a to ani v čase choroby, mal by byť pre deti vzorom, priateľom, ale pri tom byť na deti prísny a udržať si disciplínu.
Po vypočutí týchto argumentov, som si v duchu povedala, že zo mňa nikdy nebude dobrá učiteľka, lebo aj ja mávam občas zvýšenú teplotu a vtedy do školy nejdem. Občas aj mne sa stane, že sa mi nechce usmievať, lebo sa stalo niečo vážne. Ani mne sa nechce vždy k deťom správať priateľsky, zvlášť keď vidím, ako ma potom neberú vážne.
No, dosť už o tom. Ďalšia vec je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva učiteľa. Sú riaditelia škôl, ktorí vyslovene driapu kožu. Vymedzia stály pracovný čas (vysvetlím neskôr), vyžadujú vedenie krúžkov, doučovania, rôzne akcie mimoškolského charakteru, kde je potrebné nacvičiť akadémiu či niečo iné. Samozrejmosťou je vzorné pripravenie žiakov na olympiády z rôznych predmetov a zapájanie sa do všetkých celoslovenských a regionálnych súťaží. Pri tom všetkom musí byť bezchybne splnený učebný plán - to čo si v septembri napíšeme, musíme do bodky do konca júna splniť. Samozrejmosťou sú hospitácie - kontrola toho, ako učiteľ učí.
V prepočte na drobné. Učiteľ nastupuje do školy ráno, snaží sa na vysokej úrovni odučiť všetky hodiny, po obede má záujmovú činnosť s deťmi, po príchode domov zväčša sadá k počítaču alebo k pomôckam. Kvalitná príprava na 45 minút vyučovania trvá 30 min až hodinu. To znamená približne 2 - 6 hodín práce doma. Teraz prichádzam k stálemu pracovnému času - ak zamestnávateľ vyžaduje pracovný čas od 7.00 hod do 15.30 hod. potom si asi o svojich zamestnancoch myslí, že doma už nepreložia ani slamku (ani diktáty neopravia, ani písomky neopravia, ani nepripravia sa na ďalšie hodiny.
A keď sa ešte stane, že pán minister bez prípravy hodí reformu, učiteľ je na pokraji zrútenia, lebo bez akýchkoľvek materiálov musí urobiť asi 25 stranový rozpis na svoj predmet. Ak učí na tej škole viac predmetov v ročníkoch, ktoré prebiehajú reformou, tento počet neúmerne rastie od dôležitosti predmetu.
Začínam uvažovať tak trochu viktoriánsky. V Anglicku tej doby bol zákon, keď žena, ktorá sa vydala musela odísť zo školstva. Po minulom týždni, keď mi volala známa, že jej manžel pohrozil rozvodom ak sa nezačne trošku starať aj o rodinu, som dala tomuto zákonu zelenú. Aj tak väčšina učiteliek, ktoré sa nevydali počas vysokej školy alebo si z nej nepriniesli vážnu známosť, ostáva slobodných. Lebo pri všetkom, čo sa od nich vyžaduje jednoducho si nemôžu rodinu dovoliť.
Áno, učiteľ je diagnóza. Ak stretnete unaveného učiteľa, tak sa na neho aspoň milo usmejte a pozdravte. Poteší sa. Aj keď v hlave bude mať ďalších tisíc nápadov ako urobiť hodiny zaujímavejšie a vy ho z toho zamyslenia vytrhnete.
