Keď hovorím o dome zo skla, myslím tým Vatikán. Maličký štátik s rozlohou 0,44 ha. Momentálne je najpozorovanejším štátom sveta.
Novinári z celého sveta sú zhromaždení na námestí a hľadia na komín Sixtínskej kaplnky. Vatikánsky hovorca pracuje veľmi dobre. Keď je to potrebné, vydá vyhlásenie, povie čo treba. A národy sa čudujú.
Úprimne si povedzme. Či pracujeme v školstve, či v úradoch, či v nejakých vedúcich funkciách, vždy sa rozhodujeme a radíme. Ale pravda je taká, že tie naše rozhodnutia, kritiky, vízie či úpravy, by sme neradi zverejňovať. Je jasné, že zverejníme iba to, čo je konečným riešením. Preto sa divne tvárim, keď počujem hlasy, ktoré hovoria, že hlasovanie o pápeža by malo byť verejné, že by sa celé konkláve malo preberať do médií. Priatelia, vy ste nepodpisovali na pracovisku, že budete mlčať o všetkom, čo sa v práci deje? Škoda. Inak, by ste si cenili, že Vatikán sa stal domom zo skla, že všetko sa v ňom dá vidieť. Našťastie, to sklo tlmí zvuk. Preto si vážim hovorcu Vatikánu i všetkých serióznych novinárov.
PS: Vďaka, Jožko, za tip na článok. :-)
