Jeden svätý ujo, volal sa Bazil Veľký, raz povedal: "Ak ma máš rád, napíš mi prosím, čo aj si pre mňa roztrpčený! Napíš mi, čo aj sa hneváš! Veľmi sa poteším, keď dostanem list od priateľa, čo aj rozmrzeného. Odhodlaj sa vyjsť zo svojej uzavretosti. Nevrav, že nemáš čo napísať! Ak aj nemáš čo, napíš, že nemáš čo napísať; i to bude pre mňa znamenité a pekné".
Veru, veru... Mail sa zmaže, aby bol dostatok miesta v schránke a nezostane po ňom nič. Ale taký list! To je iná káva. Precítiš, čo chce pisateľ povedať. Podľa písma na obálke sa už môžeš tešiť či netešiť na obsah. A tá trvanlivosť! Taký list môžeš opatrovať niekoľko rokov či desaťročí. Dodnes mám odložené bratove listy z vysokej, keď nadával na matiku. Teraz by sa nad tým zasmial.
A povedzme si aj inú vec. Aj naše blogy zapadnú prachom zabudnutia. Ale také skutočne dobré a hodnotné listy, to môže byť celkom slušné literárne dielo. Keď si len tak spomeniem, tak svojím písomným stykom obohatil literatúru aj Honoré de Balzac, Janko Jesenský, kardinál Korec, bývalý český prezident Havel.
Ak si nájdete čas, tak niekomu napíšte. Určite sa poteší a potešíte sa aj vy, že ste niekomu urobili radosť. Ako málo stačí k ľudskej radosti. Možno raz aj vaše listy budú zamestnávať našich jazykovedcov a preniknú do svetovej literatúry. Čo sa usmievate? Už ste to skúsili? :-)
