Bolo to v advente a ja som ležala chorá. Hnusný angínový vírus. Angínu som nemala od piatich rokov a tak ma to nejako zmohlo. Týždeň som ležala ako snop na poli a potom ma zodvihol telefonát. "No, choroba, prídeme ťa pozrieť!" A tak som sa potešila a zároveň prinútila vstať z postele. Moji králi totiž neboli z východu ako tie biblické postavy. Moji "králi" mali prísť zo západu a to vlastne z jedného konca našej republiky na jej koniec.
Prišli. A priniesli aj dary. Tak ako biblickí mudrci, aj títo moji priniesli to, čo mali, celé ich bohatstvo. Najmladší priniesol pokoj - bola som u neho na spovedi. Nakoľko sa poznáme desať rokov, vie dobre poradiť a usmerniť. Ten ďalší priniesol trpezlivosť. Napriek svojej chorobe mi ukázal, že dá sa žiť aj so zranením, že netreba o tom veľa hovoriť, analyzovať. Jednoducho je potrebné prijať situáciu a občas sa nebrať vážne. To všetko znášať trpezlivo, aj napriek vlastnej nevládnosti. Treti. No, môj tretí kráľ bol ako vždy - originálny. Doniesol mäso zo zabíjačky - klobásy zo Šeherezády a Onura, s prísľubom, že Sultán má už 30 kg a o pár mesiacov z neho tiež niečo bude :-) . Samozrejme, aj tento kráľ priniesol duchovný dar - dar priateľstva.
A tak som si opäť po dlhej dobe pripomenula to, čo človeku v živote chýba - pokoj, trpezlivosť a priateľstvo. Tri vzácne dary, na ktoré človek pri povinnostiach zabúda. A je dobré mať troch kráľov, ktorí tieto dary opäť do života prinesú.
Nepochybujem, že každý z nás má takýchto kráľov. Niekedy sa len netreba zľaknúť prijať ich a otvoriť srdce pre ich dary.
Venované Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi. (M+M+D)
