Ježkov nos!

A používam aj ježkove oči a kadečo iné čo s ježkom súvisí. Sestry, ktoré tieto moje slovné spojenia počúvali ma chceli istého dňa prekvapiť. Vedela som, že niečo chystajú, ale nevedela som poriadne čo.

Keď som išla do kaplnky, uvidela som iba konček nosa nejakej plyšovej hračky v mojich papučiach. Samozrejme, som vykríkla: „Ježkov nos, čo ste mi to zas napchali do tých papúč!“ Keď som hračku vytiahla, tak som zistila, že je to malý plyšový ježko, ktorý na mňa vyvaľuje veľké okále. Ježka som strčila do vrecka a zobrala ho so sebou do kaplnky. Nezaobišlo sa to bez úsmevov a výkrikov: Ježkov nos! a Ježkove oči!

Od toho dňa mám na izbe ježka, ktorý mi pripomína, že niektoré slovné spojenia nemusím až tak často opakovať.