A tak som si jedno voľné popoludnie so záujmom prezerala knihy, ktoré majú sestričky v kaplnke. Samozrejme, že na žiadnom mieste nechýbal breviár. To je akoby spoločná modlitebná kniha, kde je výber žalmov a textov od cirkevných otcov.Taktiež pri breviári nechýbalo Sväté Písmo – základná kniha, ktorá by nemala chýbať. Zaujímavosťou však bolo, že Sväté Písmo už nebol len v slovenčine, ale aj v maďarčine, nemčine a taliančine.Knihy, z ktorých sa čerpá dobré duchovné slovo, boli rôzne. Od Augustína po Anselma Gruna, od poézie až po beletriu. A to tiež v rôznych jazykoch.Keď som sa tak zahľadela na tie knihy, bolo mi tak dobre pri srdci. Predsa len učenosť z kláštorov nemizne. A to je dobre. Je dobre vedieť, že duchovné základy našej spoločnosti majú solídny základ. A to nielen duchovný, ale aj vzdelanostný.
Kaplnková literatúra
Keď si spomeniem na román Meno ruže od Umberta Eca, vždy mám v predstave perfektne vybavenú kláštornú knižnicu. Aby takáto knižnica vznikla je potrebný záujem.