Mám rada štedrosť a to v akejkoľvek podobe. Mám rada láskavých ľudí, ktorí si všimnú, že niečo potrebujete, aj keď nie sú Vianoce. Mám rada ľudí, ktorí Vianoce nosia v srdci a nie na perách.
Počas sviatkov som si pozrela starý americký film. Nie, nedávali ho na žiadnej televíznej stanici. Dostala som ho ako dar (nie vianočný). Bol tam rozhovor kňaza s rehoľnou sestrou. Sestra hovorila, že pre školu by potrebovali novú budovu, presne takú, ako je vedľajšia budova. Kňaz sa opýtal, či už hovorili s majiteľom tej budovy. Sestra povedala, že nie, ale že sa už na tento úmysel modlia.
Úsmevný dialóg, ale... Ale bola tam povedaná dôležitá vec. Cestu k štedrosti nemôžeme dláždiť ľútosťou, vzbudzovaním súcitu, ale niečím činorodým. Napríklad aj tou modlitbou, ktorá nás stojí čas a niekedy aj veľké usilie.
V novom roku prajem všetkým činorodú lásku a štedrosť, ktorá bude bohatá, nie na materiálne statky, ale na všímavosť a ohľaduplnosť. A to niekedy úplne stačí.
