Keď sa narodí dieťa tak sa pekne umyje, odváži, atď. atď. Čo sa robí v prípade blogera? Neviem. Možno sa počítajú články, možno počet čitateľov, možno hodnota karmy. Pre mňa sú tieto mesiace skôr obdobím naplneným spomienkami.
Medzi prvých čitateľov, ktorí sa mi ozvali patrili manželia, ktorí majú sedem detí. Povzbudzovali ma k písaniu. Zvlášť „potľapkali po pleci“ keď si niektorí diskutujúci potrebovali vyliať zlosť. Aj pre týchto manželov som pokračovala.
Ďalšími mojimi mojimi mailovými priateľmi cez blog sa stali niektorí blogeri. Ozvali sa, popýtali na niektoré záležitosti ohľadom rehoľného života. Povzbudili k písaniu, aby bol krajší svet. A aj pre týchto blogerov som pokračovala.
Stalo sa, že mi prišli urážajúce maily o tom, že som nevzdelaná, ako ničomu nerozumiem. Vyskytli sa aj nadávky. Vtedy som zvažovala, či má význam písať. Ale aj pre ľudí, ktorí nedokážu pochopiť či prijať iný názor a inú skutočnosť, sa oplatí písať. A tak aj pre nadávajúcich diskutujúcich som pokračovala.
Do blogerskej pošty prišlo všeličo. Prinieslo to deväť mesiacov písania čláankov a zamyslení. Nemyslím si o sebe, že sa zo mňa stala „superblogerka.“ Veď podľa blogerského kalendára som sa len práve narodila. A to je fajn.
