Vždy keď sa sťahujem, hovorím si, že rok človek potrebuje na spoznávanie. Za osemnásť rokov rehoľného života som prešla šesť komunít a prežila osem sťahovaní. Napriek tomu si hovorím, že kočovný spôsob života nie je to pravé orechové. Na druhej strane v rámci Slovenska do 50 km zoženiem pomoc kdekoľvek sa nachádzam. Výhody a nevýhody sťahovania. Spoznávanie - ako turista, spolužitie - ako mimozemšťan.
Môžeme hovoriť čo chceme, že sme malá krajina, že si všetci rozumieme, že rozdiel medzi východom a západom nie je, že nemáme ani časový posun. Máme však niečo, čo je pre nás Slovákov veľkou výhodou a nevýhodou. Máme kopce a doliny. A ako v rozprávke - za siedmimi horami a dolinami...je to už iná krajina. Stačí prejsť z Ružomberka do L. Mikuláša (čo to je 24 km) a už máte inú mentalitu. To platí aj Košičan a Michalovčan, Žilinčan a Trenčan. A čo potom, keď sa vzdialenosť zväčšuje? Východ je ešte východnejšie a západ ešte západnejšie. Východniar sa nikdy necíti doma na západe, západniar nezapadne na východe. Je to rozdiel myslenia.
Po prežitom roku na východnom východe si hovorím, že človek môže mať aj iný pocit. Neprijatie - lebo je iný. Iný myslením, iný dialektom, iný ako jeho predchodca, iný ako všetci okolo neho. Byť iným je byť tŕňom v oku. Byť iným znamená dopustiť na svoju hlavu nadávky, ohovárania, osočovanie a pokrytectvo iných. Byť iným znamená ísť proti vetru.
Teším sa, lebo aj Kristus bol iný. Byť iný znamená nekráčať s davom. Byť iný je in.
