Rada píšem. Rada sa podelím o niektoré myšlienky. Možno aj o veci, ktorým nerozumiem. Čítam si články mojich spolukolegov - blogerov. Nie so všetkým súhlasím. Ale prečítať si niečo a urobiť si vlastný názor ma nenúti urážať inak zmýšľajúceho pisateľa.
Je mi čudné, ak na môj názor je povedané: "Nestarajte sa! Nerozumiete tomu! Ste nevzdelaná!" No, nebudem sa chváliť vzdelaním, či počtom vysokých škôl. A ani sa nemienim niekomu podlizovať a písať len preto, aby boli moje články čítané.Aj naďalej budem písať pre radosť, tak ako som to robila aj do dnešného dňa. A kto nechce čítať moje články, tak predsa na ne nemusí kliknúť. To je slobodná voľba.
Ďakujem všetkým, ktorí moje články čítajú a píšu na ne reakcie. Teším sa, ak mi neveriaci napíše, že so mnou nesúhlasí a je pri tom slušný. Odpíšem mu. Ďakujem spoločenstvám, ktoré, keď sa dozvedeli o tom, že blogujem, začali sa za mňa modliť. Ďakujem dvom manželom, ktorí si cez moje blogy našli cestu k sebe. Viem, že pre týchto ľudí sa oplatí písať. A aj pre všetkých, ktorí sa neboja prečítať si názor, s ktorými nesúhlasia.
