Aj ja mám takýchto ľudí. Volám ich priatelia, ale vedia, že to oslovenie nie je dostatočné. Jednou priateľkou je žena, druhým priateľom je muž. Priateľka je na jednu záležitosť, priateľ na druhú. Občas je mi to smiešne. Občas im poviem obidvom tú istú vec a posúdia mi to každý z tej svojej strany pohľadu. Je to milé. Mať priateľov, mať ľudí, ktorí rozumejú duši jednotlivca. NIe vždy sa nám názory úplne zhodujú. Nie vždy mi povedia, to čo chcem počuť. Ale aj tak si ich vypočujem, aj keď sú na mňa niekedy tvrdší ako na iných ľudí. (Napríklad: Urobím preklep a hneď sa do mňa pustia:-)) )
Priateľov nazýva Sväté Písmo silnou mocnou pevnosťou. Keď som unavená, nevládzem, sú pre mňa tieňom na slnku, studňou v rozhorúčenom dni. Mať priateľa je vlastne super. Hoci je ten priateľ od vás vzdialený na niekoľko stoviek kilometrov a stretnete ho len cez mail, a keď mu padne systém, ani vtedy nie. Ale mať takého človeka je super vec. Človek sa cíti skrotený a volí si túto skrotenosť dobrovoľne. Tak ako ste to opísali vy, pán Exupéry. Mať priateľa to je nájsť studňu v púšti.
