odvieva prec moje stastie,najskor slaby vanok,potom silna burka
ak je Boh,tak preco nechal srdce aby sa trapilo
preco nemoze tulat sa svetom a hladat co by ho tesilo?
zavrel,zamkol velku klietku,mna v nej nechal stat
pozrel sa do mojich oci a zacal sa smiat:
"neverila si vo mna,neverila si ze mam ta rad
Teraz chces byt stastna,zrazu som ti kamarat?"
"neprosim o stastie,to si mi uz vzal
dovol mi len odist a vsetko nechat tak"
niet sa kde skryt tak zakryvam si tvar
ked nevidim nic,dusa leti v dial
Boh slova neriekol,len za ruku ma vzal
rozhodol sa ukazat mi ten moj vysnivany "raj"
kde anjel sedel,krvave slzy ronil
a nebol tam jeden,boli tam mnohi
zlomene kridla,srdcia rozbite na crepy
snaziaci sa marne vsetko to zlepit dokopy
vsetci ti anjeli,vsetci si smrt zelali
vsetkym ju on splnil,ked na jeho slova nedali
nechcel,no musel branu im otvorit
obraz zrazu zmizol ked Boh riekol:
"tak uz veris ze SOM? ze ja som burka aj slaby vietor"
"stale nevidim,teda skor nechcem
spln mi moje zelanie,tak potom zacnem"
"aby Boh za trest priania plnil,to nebyva zvykom
nemozem ti dat vsetko co chces,mozem ti len ukazat vychod"
"moj Boze uz nechcem zomriet,chcem len naspet co som stratila
usmev z tvare,chut do zivota a TEBA...laska moja jedina..."
