"Boha, veď som povedal, že o pol, je 40 a ona tu ešte neni!", naštvane povedal Erik a Paľo sa len zasmial, „neznášam, keď musím na niekoho čakať!". Maji začal zrazu vybrovať telefón vo vrecku, Erik ju už zháňal a snažil sa jej dokázať, že naozaj neznáša, keď musí na niekoho čakať.
"Ja som tu, vy šašovia!", zakričala na nich a vyšla zo skríše, „stojím tu už asi 15 minút, neviem kto z nás meškal", opätovala mu narážku týkajúcu sa času. Vyšla zo záhradky a zamierila k chalanom.
„Čau Mary", zaštebotal Paľo pripitým hlasom a strčil jej do ruky 2 tesco tašky, „doniesli sme ti víno", a uškrnul sa na ňu.
„Kurva, nemôžeš byť potichšie? Nepotrebujem, aby sa ktosi z našich zobudil", zahriakla ho Maja a pozrela sa do tašky. Bolo skoro trištvrte na jednu v noci. Jej bývalý chalan Erik ju zobudil smskou, nech príde za nimi, že majú víno. Keďže nevládala prejsť viac ako z izby pred dom, ak ju chceli chalani v tú noc vidieť, museli prísť oni aj s vínom za ňou. A tak vyliezla z okna, čo robila dosť často, lebo nechcela riskovať, že kvôli hrozným zvukom, ktoré vydávajú ich dvere a celý vchod, by sa zobudila celá jej rodinka a zistili by, že dcérka sedí na obrubníku a popíja víno z plastovej fľaše s Paľom, ktorý ju v trinástich údajne sexuálne zneužil a so svojou prvou detskou láskou Erikom, čo bola dosť zaujímavá kombinácia.
Paľo nebol v skutočnosti až taký zlý chalan, len musel byť vždy stredobodom pozornosti, mal 19 a naschvál sa správal ako 10 ročné decko, s úmyslom byť humorný, a preto bol pre Maju obyčajný debil. Erik bol oveľa lepší charakter ako Paľo, ale až tak moc sa snažil správať sa ako dospelý, až to malo rovnaký účinok ako v Paľovom prípade. Maja si vzdychla. Kým sa ona zamýšľala na tým, že prežiť čo i len pár minút v spoločnosti ich dvoch, keď spoja svoj "humor" je bez vína doslova nemožné, oni sa už pokúšali vyliezť na prístrešok, pod ktorým boli kontajnery.
„Ideme pod nemocku!", zahlásila a so šušťajúcimi taškami v rukách sa pobrala na druhú stranu cesty. Chalani sa tackali za ňou.
„Ty si dáma, dopi to", zaznelo z Paľových úst, keď mu Maja ponúkla fľašu, aby ju dopil, keď ona už mala dosť. S Erikom sa o komunikáciu nepokúšala. Sedel rozvalený na betónovom múriku vedľa nej, dlhé vlasy obilninovej farby mu padali do tváre a bavil sa tým, že už asi piaty krát púšťal na mobile pesničku "Kocúr Jonatán" a refrén mu zakaždým spôsobil nezadržateľný záchvat smiechu. Maja len krútila očami. Ani vyše pol litra "vína pre bezdomovcov" jej nespôsobilo taký stav, že by sa dokázala baviť a smiať sa na najhlúpejšej pesničke, akú kedy počula. A tak tam len sedela, na chladnom múriku, v ružovo-bielom kockovanom pyžame, lyžiarskej bunde, medzi dvoma chalanmi, ktorí obaja boli v jej živote nejakým spôsobom prvý, jeden po tej sexuálnej stránke a druhý po citovej. Keď sa uistila, že opitejšia už nebude, rozhodla sa ísť domov.
„Ahoj Majka", tichým hlasom povedal Erik s prižmúrenými očami a zamával jej. Paľo sa zas len nechutne škeril.
Ona opäť prešla cez kríky do záhradky a takým spôsobom ako z izby vyšla, sa do nej aj vrátila. V duchu si vydýchla, že nezlomila parapetnú dosku a zaspala s pocitom, že ak bol tento deň zbytočný, tak toto nočné stretnutie mu na zbytočnosti ešte pridalo.
„Hej, Kubo, to som ti ani nehovorila, ten chalan je strašne moc pekný“ povedala Maja, keď spolu so svojím najlepším kamarátom Jakubom vychádzala z obchodu. Spolu pripravovali jeden projekt, ktorí najskôr písali ako knihu a potom ho mali v pláne natočiť a už pomaly začínali zháňať ochotných „hercov“, ktorí im s tým pomôžu.
„Preboha daj si prosím ťa tie fľaše do tašky lebo sa bojím, že ti vypadnú z ruky“ zasmial sa Jakub, „no a kto je taký strašne moc pekný?“
„Bože, veď ten čo chodí stále v šiltovke, vieš... ten Mišov kamarát, minule nám o ňom rozprával, že by sa hodil do hlavnej úlohy...“
„Jaj no jasne viem, ste boli spolu či ako?“ zaujímal sa.
„No stretli sme s v piatok večer...“ usmiala sa.
„Ty si ale fakt úplne hrozná“ začal sa Jakub smiať.
„Hrozná?? A to ako prečo?“
„To takto nepôjde, keď si začínaš s našimi budúcimi hercami, ty by si mala byt nestranná a objektívna a nie skúšať, ktorý z nich je lepší“ neprestával si ju doberať.
„Ja si začínam? S hercami? A prečo množné číslo?“ rozosmiala sa.
„A Lukáš je čo, ha?“ trafil Jakub do čierneho, „veď ten má predsa tiež hrať“
„Tak za prvé, Lukáš je debil a v tom filme ho nechcem ani vidieť a za druhé, Marek isto nebude chcieť hrať a aj tak sa ku mne správal dosť divne, takže tvoje narážky sú úplne bezpredmetné, hehe“
„Počkaj, ty už s Lukášom nechodíš?“ chcel sa dostať do obrazu, lebo kvôli vybavovačkám týkajúcich sa roboty v Anglicku sa s Majkou už dlhšiu dobu nevidel.
„Hm nie“ povedala ľahostajne.
„Tak teda o čom si sa to chcela rozprávať?“ spýtal sa jej Jakub, keď už konečne sedeli v ich obľúbenej krčme. Bolo okolo obeda, cez okná svietilo slnko a v miestnosti takmer nikto nebol, takže mohli nerušene preberať čo len chceli.
„Dobre... tak... no... vyznáš sa v takých intímnych veciach?“
„Myslíš sex?“ spýtal sa narovinu.
„No hej, niečo v tom zmysle“ usmiala sa.
„Myslím, že celkom áno, tak spusti“
„Sakra, ja sa hanbím“ začala sa smiať.
„Predo mnou? Nebuď smiešna“ usmial sa aj Jakub.
„Ok..tak... dá sa otehotnieť, aj keď je chalan v babe, ale nevystrieka sa? Proste, že to trvá iba chvíľku?“
„Ježisi Mary, s kým to bolo? S Lukášom?“ provokoval so smiechom.
„Prestaň a odpovedaj na otázku“ začervenala sa.
„Veď normálne povedz“
„No ano s ním, ale proste mi sme boli opití... ani neviem kto bol viac... ja som bola tak na sračky až strach...“
„Koľko to trvalo?“ pýtal sa ďalej.
„Čo? Ten sex? Ja neviem... asi 3 sekundy...“
Jakub sa ešte viac rozosmial.
„Prepáč“ povedal, keď sa upokojil, „ale ten Lukáš je taký neskutočný magor, že to je až smiešne... No pozri, chalan vypúšťa niečo aj predtým, než sa normálne že urobí, ale myslím, že keď niečo trvá 3 sekundy, tak sa to ani nedá nazvať sexom a ešte keď zoberiem do úvahy najebaného Lukáša a jeho snahu dostať ho tam, čo pochybujem, že sa mu vôbec správne podarilo, tak si myslím, že sa nemáš čoho báť“ usmial sa na ňu.
Čašníčka im obom doniesla čaj a vytratila sa naspäť za bar.
„Fuuuj“ ohodnotila obsah pohára Majka, keď sa napila.
„Ježiši to čo je“ rovnakým tónom povedal Jakub, keď sa napil tiež.
„Škorica a Jablko“ čítala Maja na obale od čaju, ktorého sáčok im už plával v pohári.
„Veď som povedala, že chceme ovocný!“ rozčuľovala sa.
„A jablko je čo?“
„Viem, ale neznášam škoricu“
„Ja tiež. Teraz by sa nám mala čašníčka prísť ospravedlniť, že netušila, že keď si niekto objedná ovocný čaj, tak bude nespokojný s tým ovocím, hehe“
„Ty si strašný debil fakt“
„Prepáč, ja som jej proste zabudol povedať, že nemáme radi škoricu, no“ nahodil opäť vtipný tón.
„Ale nie preto, ty kompót“
„Tak prečo teda?“
„Pre tú tvoju teóriu o tej veci s Lukášom. Keď si to hentak povedal tak to bolo strašne humorné... a čo humorné... úplne hnusné... fuj.. je mi normálne zle, keď si na neho spomeniem“
„No tak chápeš, ja som vás nevidel, tak si môžem domýšľať“
„Hovado“ zakončila debatu Maja a o chvíľu sa obaja pobrali na ihrisko sadnúť si na hojdačky, lebo aróma škoricového čaju začínala byť silnejšia, ako obidvaja boli schopný zniesť.
