Raz ju to Jakubove vyhýbanie už prestalo baviť. Zastavila ho na chodbe.
„Musíme sa porozprávať“, povedala. Bol ticho. „Možno ty si myslíš, že neni o čom, ale musíme sa porozprávať, rozumieš? Musíme“, zdôraznila. Zadíval sa do zeme.
„Ja viem“, povedal po tichu. Aj jeho to už unavovalo. Mal ju predsa rád, a vedel, že jej tým svojím vyhýbaním ubližuje.
„O 9 pred Bunkrom“, povedala. Opäť bol ticho.
„Fajn, ale nikomu to nehovor“
Prekvapene na neho pozrela.
„Čo?“, spýtala sa.
„Proste nikomu nehovor kam ideš“, povedal a odišiel, aby si náhodou niekto z Alexových spolužiakov nevšimol, že sa s ňou rozpráva. Sadla si na radiátor a oprela sa. Život je niekedy príliš ťažký na to, aby sme ho boli schopný riešiť, a niekedy príliš ľahký na to, aby sme sa nad ním vôbec zamýšľali. Prečo to nemôže byť niekde medzi tým?...
„Ako je na tom tvoje zranenie?“, spýtala sa ho, keď sa stretli pred Bunkrom. Zahanbene sklonil hlavu.
„Už to moc nebolí“, povedal a vošli dnu.
Nejaký mladý chalan hral na španielke jednu pesničku od kapely Jimmy eat world. Prešli okolo neho a sadli si k baru.
„Čo sa ti vlastne stalo?“, spýtala sa ho Terka.
„Spadol som“, povedal a pomaly začal tomu aj sám veriť, lebo to vravel každému, kto sa ho spýtal čo sa mu stalo.
„Naozaj si spadol alebo mi len niečo nechceš povedať?“
„Ano ježiši spadol som, čo je na tom také nepochopiteľné?“, nervózne sa spýtal a otočil hlavu do druhej strany. Objednali si pivo.
„Dobre veď kľud, len som sa pýtala...“, povedala Terka a chvíľu neprehovorili ani slovo.
„Myslím, že by sme sa už nemali stretávať“, povedal Jakub.
„Práve o tom sa chcem s tebou rozprávať. Viem o tom, že sa ti Alex vyhrážal.“ Kubo sa na ňu pozrel. „A vôbec mu to nehodlám tolerovať.“, dodala.
„Ale ty to nechápeš...“, zahľadel sa do piva.
„Čo na tom nechápem? Čo, podá si ťa?“, spýtala sa ho a v tom jej to došlo. „Počkaj ty si nespadol. To bol Alex.“, povedala, ale on sa stále venoval svojmu poháru s pivom.
„On nie..“, stále nejavil známky o tom, že by ho táto konverzácia nejako priťahovala.
„A kto teda?“
„To je jedno. Proste by sme sa už nemali viacej stretávať. Pozri, nie je to dobré ani pre teba, ani pre mňa, mali by sme na všetko zabudnúť“
„Dobre, máš pravdu, asi to tak bude lepšie“, povedala a tentoraz sa odvrátila ona od neho. Jakub vstal, ani nedopil pivo a chystal sa odísť. Chcel ju pohladiť, ale rukou ho zastavila. „Prepáč“, povedal a odišiel preč.
Terka sa zadívala na chalana so španielkou, ktorý sa celý vžil do piesne. Zadívala sa na neho a predstavila si namiesto neho seba. Ako tam sedí, s gitarou v ruke, vo voľných čiernych šatách. Vlasy jej zakrývajú tvár a so smútkom v hlase spieva: Good, goodbye... Zrazu ticho. Ticho a prázdno. Pieseň skončila a Terka nevidela nikoho. Prázdnu miestnosť, na stoloch prázdne poháre, na zemi zopár papierov, opustené pódium, svietiaci jukebox. Bola tam len ona. V čiernych voľných šatách, vyšla do dverí a obzrela sa späť.
„Goodbye“, zašepkala.
Nech mala k Jakubovi akékoľvek city, tak ich potláčala. Nemohla ho nútiť, aby bol jej priateľom. On to nechcel. A ona mu povedala, že s ním súhlasí. Možno sa bál a možno sa bála aj ona. A možno to bolo naozaj pre obidvoch lepšie.
Terka bola natoľko vytočená tým, čo jej naznačil Jakub o svojom „páde“, že mala chuť ísť okamžite za Alexom. Ale vedela, že tie pocity musí nechať trochu vychladnúť. Na druhý deň išla cez veľkú prestávku radšej s babami na zmrzlinu, akoby mala byť s Alexom, lebo vedela, že by sa neudržala a nakričala by na neho pred všetkými v škole. Chcela počkať takpovediac na vhodnú chvíľu.
Po skončení vyučovania ju čakal pred budovou. Skoro všetci už odišli, len Terka ešte bola vnútri a pomáhala učiteľke estetiky s nástenkou, profesorka obdivovala Terkino umelecké nadanie. Alex bol už maximálne nervózny. Nervozita bola jeho najhoršia vlastnosť. Teda možno na rovnakej úrovni s náladovosťou a netrpezlivosťou. Keď po vyše pol hodine konečne vyšla, výraz na jeho tvári nebol najšťastnejší, no pohľad na ňu mu vyčaril na tvári úsmev.
„Je to normálne, že sa s tým musíte babrať aj po skončení školy?“, spýtal sa jej a pritom ju objal.
„Aspoň vieš, ako sa cítim, keď vás tréner drží aj hodinu po skončení“, uštipačne povedala, ale nezasmiala sa.
„Ale no tak zlato, nečerti sa toľko“, s úsmevom si ju doberal a začal ju štekliť na brucho.
„Prestaaaň!“, zapišťala a tiež ho začala štekliť. Keď sa obaja dosmiali, chytili sa za ruky a pobrali sa domov na Lánsku. Keď Alexovi zapípal mobil, pustil jej ruku a obidvoma rukami sa začal venovať svojmu mobilu. Terka vytiahla z vaku tenisovú loptičku a začala s ňou hádzať o chodník a chytať ju naspäť do ruky. Spievala si pri tom pesničku Dont tell me od Avril. Alex zase vypisoval nehorázne dlhé správy bohvie komu, ale Terka si bola istá, že sa to týka basketu. Od mosta oproti Bunkru išli ako vždy cez lesík pri rieke a nie po ceste. Nechodilo tadiaľ veľa ľudí, maximálne psíčkari. Keď Terka už tretí krát opakovala refrén pesničky, ktorá išla Alexovi viac na nervy ako to jej neprestávajúce hádzanie o zem tenisovou loptou, tak na ňu vyskočil.
„Môžeš prosím ťa prestať spievať také pičoviny a búchať s tou loptou?! Ja sa potrebujem sústrediť!“, a zamával jej mobilom pred očami.
„A ty sa mi môžeš prestať pliesť do kamarátov?“, útokom odpovedala Terka. Prišlo jej to ako vhodná príležitosť.
„To sme si už myslím vysvetlili“, povedal Alex a oprel sa o zábradlie pri ceste za lesíkom, lebo čakal, že táto konverzácia bude asi na dlho, čomu nebol veľmi rád, lebo musel na chvíľu odložiť svoj mobil. V rukách si mačkal svoje žlté tričko, keď už nemohol stláčať gombíky.
„Ty si sa mu vyhrážal!“, Terka prišla bližšie k nemu a prísnym pohľadom sa mu dívala do očí, tak, že jej nemohol klamať.
„Ja som mu iba povedal, aby si držal odstup, to bolo všetko“, snažil sa to nejako zamaskovať.
„A ako mi vysvetlíš ten Jakubov monokel a odretú ruku skoro až do mäsa??!!“, opäť na neho vykríkla.
„Aký monokel preboha, ja fakt o ničom neviem“, bľabotal a frázičkami sa snažil vyhnúť ďalšej hádke, ku ktorej sa očividne schyľovalo.
„Ježiši, ty si fakt neskutočný“, zavzdychala Terka, postavila sa kúsok od Alexa a chytila sa zábradlia, o ktoré bol opretý.
„Miláčik, ty si myslíš, že ja som ho zbil?“, spýtal sa jej a neubránil sa úsmevu, aj keď len v duchu.
„Ty?? Si robíš srandu? Ty si veľký a silný len keď máš za sebou celý basketbalový tým“, posmešne povedala, „ale povedz mi kto mu to spravil? Kto??“, zvyšovala hlas. Snažil sa ju objať a upokojiť, ale vytrhla sa mu.
„Ja naozaj o ničom neviem“, opakoval Alex dúfajúc, že mu to prejde. Terka zobrala zo zeme odhodenú fľašu od piva, rozohnala sa a hodila ju o strom. Fľaša sa rozbila a úlomky sa rozleteli na všetky strany.
„Zlato, upokoj sa...“, snažil sa ju utíšiť Alex.
„Do kelu koho si na neho poslal, hovor!!!“, už skoro beznádejne kričala na neho Terka presvedčená, že v tom má prsty, a že z neho dostane pravdu.
„Nikoho som na neho neposlal, preboha zlato, vieš, že to nie je môj štýl“
„Kto ho tak doriadil????!!!!“. Alex videl na Terke, že ak jej to čím skôr nepovie, tak je schopná jednu mu vraziť, alebo ho zhodiť zo zábradlia do rieky, ak nie niečo horšie.
„To Lukáš...“, povedal potichu.
„Ja som to vedela, vedela som to...“, opakovala dookola a kopala do zábradlia, „ja som vedela, že to bol niekto od vás, prečo si to spravil, prečo????“
„Nie, to tak nie je... vieš on nás len videl ako sa s Kubom rozprávame, potom som mu povedal, že mám na neho dosť nervy a on si dal dve a dve dokopy a na druhý deň už prišiel so zlomeným nosom , ale aj so slovami, že dal Kubovi na face“, nevinnými očami sa díval na Terku, ktorej tvár bola červená od zlosti.
„Prečo??“, kričala na neho, „prečo si dopustil, aby mu ublížili?!“, s beznádejou v hlase sa pýtala a skoro jej tiekli slzy. Tentoraz však od hnevu.
„Láska ja som naozaj o ničom nevedel“, snažil sa jej nahovoriť aké má čisté svedomie, „nikdy by som nedovolil, aby to zašlo až tak ďaleko, myslel som si, že sme si to s Jakubom vyrozprávali“, povedal a objal ju. Teraz sa však už neodtiahla. Možno aj chcela ale z toľkého kričania a kopania bola vyčerpaná, tak ho nechala, aby ju objímal.
„Ja ho zabijem“, opakovala s hlavou pritlačenou na Alexovej hrudi.
„Tíško moja, nechaj to tak, aj on dostal čo si zaslúžil“, narážal na Lukášov zlomený nos.
„Akým právom sa mi kurva stará do života, veď nemá so mnou nič spoločné??!!“, opäť sa rozčúlila a vytrhla sa mu z objatia.
„Chcel mi len pomôcť a urobil pičovinu“, bránil ho Alex a v duchu ďakoval, že to nedopadlo horšie. Chytil Terku okolo pása, ona sa o neho oprela a pokračovali v ceste domov.
Mala v hlave zmiešané pocity. Ak Alex o tom naozaj nevedel, tak nemala právo hnevať sa na neho, no on zase nemal právo kázať Kubovi, aby si držal od nej odstup. K Lukášovi však pociťovala taký hnev, že keby neexistujú cigarety a čokoláda, asi by bola už druhý človek, ktorý by mu rozbil nos.
Vzťah Terky a Kuba sa nezmenil. Maximálne jedno ahoj na chodbe, niekedy ani to. Žiadne sms-ky ani telefonáty, chodenia po vonku ale rozprávanie sa cez veľkú prestávku. Ani Terka, ani Jakub, ani jeden z nich neprejavoval záujem. Alex bol rád. Bol radšej keď vídaval Terku sedieť samú na lavičke s ceruzkou a papierom v ruke, so smutným pohľadom, akoby mala sedieť niekde na tráve s „tým vlasatým“ a zabávať sa s ním. Nevedel prečo je to tak, pripisoval to buď tomu, že Terka si uvedomila, že kvôli Jakubovi nechce o neho prísť, alebo ho Jakub poslúchol a rozhodol sa držať si odstup. Nech to bolo z hocijakého dôvodu, bol tomu veľmi rád. Terka a Jakub však taký šťastný neboli. Obidvaja si želali byť jeden s druhým, tak ako predtým, ale Terka sa bála, že keby ho s ním niekde uvidia, dostane Jakub ďalšiu nakladačku a už z toho možno nevyviazne len s modrinami, a možno ani jeho brat, tam nebude, aby mu podal pomocnú ruku. Jakub sa ani tak nebál, že si ho zas chytia. Bál sa kvôli Terke. A kvôli Alexovi. Kvôli im dvom. Bál sa, že keď sa začne znovu miešať do veci, tak bude zle a Terke blížiť nechcel. Nedopustil by, aby kvôli nemu prišla o človeka, ktorého miluje. To nechcel. Ale trápili sa obaja. Bol to taký pocit, že na jednej strane, už skoro zdvihli telefón, tak chceli byť spolu a zrazu na niečo narazili, ako keby bolo medzi nimi sklo. Chceli, ale nemohli. Ich vnútro a vlastne ani okolie im to nedovoľovalo.
Terka sa napokon rozhodla, že Lukášovi nejde nič vyhadzovať na oči. Došlo jej, že asi by to všetko bolo na Jakuba, že žaloval a bolo by jej ľúto, keby sa mu zase niečo stalo. Na Lukáša a jeho výpadky zdravého rozumu, ako to nazývala, bola zvyknutá. Nikdy ho nemala moc v láske. Vždy to bol pre ňu len magor, ktorý žije basketbalom a najväčšiu radosť mu robí, keď niekoho zmasakruje. Na rozdiel od Alexa však ona jeho kamarátov naozaj rešpektovala. V duchu ďakovala Kubovmu bratovi za Lukášov zlomený nos, ktorý ju vždy pobavil, keď ho zbadala.
Raz sedeli na lavičke pred budovou. Ona, Alex a Lukáš. Chalani rozoberali NBA, čo Terku vrcholne nudilo. So slúchatkom v uchu jedla čerešne, vypľúvala kôstky, čo ju strašne bavilo a nohami ich odkopávala čo najďalej. Za celý čas sa ani raz nezapojila do ich rozhovoru. Sedela tam v bielej sukni nad kolená a vlasy si nahrnula do tváre, aby jej na ňu nesvietilo slnko. Tak isto ako aj Kubo, ani ona nemala slnko v láske. Na rozdiel od nej však chalani sedeli vedľa, s hlavami namierenými hore, s prižmúrenými očami a nechávali sa opaľovať slabými slnečnými lúčmi. Z pohľadu na nich bolo Terke viac zle ako z ich debaty.
„Čo nič nevravíš zlato, je ti niečo?“, oslovil ju po 20 minútach konečne Alex. Ani mu nestihla odpovedať a skočil do toho Lukáš.
„Veď tu nemá svojho Kubka, nemá sa komu vyrozprávať“, nechutne sa zasmial a Alex na neho hodil nevraživý pohľad. Terka radšej nereagovala a započúvala sa do svojej mp3.
„Čo je Alex, veď vieš, že mám pravdu“, provokoval. „No tak Terka, kde ho máš, prečo si nejde k nám sadnúť, my ho predsa rešpektujeme“, opäť sa začal smiať a nemal v pláne prestať vyrývať.
„Čo ti jebe debile?“, zhúkol na neho Alex, „zavri hubu konečne... si fakt neni normálny“, chytil Terku za ruku a chystal sa s ňou vstať. Tá stále nereagovala na Lukášove poznámky, ale trpezlivosť jej pomaly dochádzala. Lukáš stiahol Alexa naspäť na lavičku.
„Ale no tak Terko, veď ho sem zavolaj, rany sú už zahojené či nie?“, s veľkou iróniou a smiechom v hlase sa spýtal a Alex už bol pripravený mu jednu natiahnuť, no Terka vybuchla skôr.
„Nebavím sa s ním, rozumieš?“, postavila sa a začala na Lukáša kričať. Alex sa nečudoval, práve preto chcel odísť. „Nerozprávam sa s ním, nechodíme spolu von, ani sa pomaly nezdravíme!“. Lukáš bol ticho len sa na ňu díval a zadržiaval smiech. „Tak teraz si už šťastný? Že sa ti podarilo, to čo si chcel?! Teda VÁM sa to podarilo“, povedala a hodila na Alexa a obviňujúci pohľad, ten sklonil hlavu.
„Chúďatká moje“, precedil cez zuby Lukáš a povýšenecky sa usmial. Terka mala dosť. Krikom nič nedosiahla, nie u Lukáša, a ten ju tým svojím úsmevom nehorázne vytáčal.
„Ty si fakt už retardovaný, chalan“, pustil sa Alex do Lukáša, aby Terka videla, že stojí za ňou, ešte totiž mal čo naprávať, no v duchu bol aj tak rád, že si potvrdil pochyby o kamarátstve Kuba a Terky. Alex vstal a chcel chytiť Terku za ruku a ísť s ňou preč. Lukáš sa na nich dobre zabával.
„Nehnevaj sa, teraz fakt nemám náladu ani na teba“, povedala Alexovi, hodila do neho sáčok s čerešňami, ktoré samozrejme bez problémov chytil a na Lukáša vypľula kôstku, ktorú mala v ústach. Ten sa len zaškeril, čím ľudí strašne provokoval. Terka vbehla do budovy. Biela sukňa jej viala vo vetre a ona mala opäť chuť Lukášovi zlomiť nos. Alex sa otočil a išiel preč.
„Čo je ty magor?!“, zakričal na neho Lukáš, „aspoň vieš kurva, že spolu nič nemajú, už sa ani nezdravia, môžeš byť rád, bezo mňa...“ Alex ho nenechal dokončiť.
„Bez teba by neboli žiadne problémy“, zakričal na neho a už sa neotočil.
Nasledujúci týždeň Alex s Lukášom ani neprehovoril. Terka s Jakubom tiež nie. Taký stav však nemohol trvať do nekonečna. Kamaráti, ktorí majú byť spolu, dlho oddelený nezostanú. Tak ako Alex zabudol na hádku hneď pri najbližšom zápase, tak ani Terka a Jakub sa nerozprávali spolu naposledy...
Terka sedela v bunkri, nohou kopala do stolíka, na ktorom sa natriasali všetky poháre, pila už tretie pivo, fajčila asi desiatu cigaretu a za ten čas si stihla obhrýzť všetky nechty na oboch rukách. Už pol hodinu tam sedela sama, lebo Nina zase niekoho balila na druhej strane miestnosti.
„A to sme si sem mali prísť sadnúť a porozprávať sa. Iba my dve!“, povedala a rukou buchla po stole, až sa jej vylial pohár s pivom. Nejaký vlasatý týpek hádzal do jukeboxu už asi desiatu mincu, púšťal samé pomalé pesničky, ktoré Terkinu depresívnu náladu zhoršovali ešte viac. Hodila po ňom zapaľovač. Chalan sa otočil.
„Čo sa deje dievča?“, spýtal sa, „nejaký problém?“
„Veď tam daj boha niečo normálne, s takých romantických sračiek je mi ešte viac zle!“, zakričala na neho. Zasmial sa.
„Mne to ale dosť pomáha“, povedal, zdvihol zo zeme zapaľovač, ktorý po ňom hodila a hodil jej ho naspäť. Chytila ho do ruky. Začala hrať pesnička od Kiss, Forever.
„Ach božeee!“
Terka sa chytila za vlasy a skoro si ich od zúfalstva vytrhala. Už nič pre ňu nemohlo byť horšie ako: dievča, budem ťa milovať navždy. Zvláštne, že pri tom nemyslela na Alexa...
Postavila sa a išla k jukeboxu. Bola pripravená nahádzať do neho toľko drobných, aby nasledujúcich pár hodín hralo len to, čo chcela ona.
Zrazu niekto vošiel. Obzrela sa, akoby to vnútri cítila. Stál tam Jakub. Dlhé vlasy mu padali do tváre a díval sa na ňu. Aj ona sa na neho dívala. Ani jeden z nich sa nepohol. Len tam stáli ako sochy a uprene na seba hľadeli. Prišiel k nej bližšie. Zahľadel sa na jej ružovo čierne podkolienky.
„Nechcem stratiť najlepšiu kamarátku“, povedal. Zdvihla mu hlavu a zadívala sa mu do jeho smutných očí. Objala ho. „Mám ťa strašne rád“. Stisla ho silnejšie.
„S Alexom si nerob starosti. Ja sa s ním porozprávam“, povedala Terka a prešli k stolu.
„Nie Terry... nechcem, aby sa kvôli mne medzi vami niečo pokazilo“
„Kubo...“, zašepkala a chytila mu ruku, „je to môj chalan a ľúbim ho, ale ja sa rozhodujem sama s kým sa budem kamarátiť“, povedala.
„Som rád, že som znovu s tebou“, povedal Jakub a znovu sa objali. Tak sa takpovediac dali znovu dokopy a zacelili svoje priateľstvo. Kamaráti do slnka aj do dažďa....
„Nevedel som, že Jakub ju mal až tak rád, nikdy mi o tom nehovoril“, povedal Martin a úplne zabudol, že má niečo naliate v pohári. „Čo sa stalo potom?“, spýtal sa Jana.
„Potom...“, Jano chvíľu rozmýšľal. „Alex sa s ňou rozišiel...“
„Kvôli Kubovi?“, spýtal sa Martin.
„Nie nie, oni spolu do konca strednej už nemali konflikty. Terka Alexovi vysvetlila, že ak ju nechce stratiť, tak sa bude musieť zmieriť s Kubom, ako s jej kamarátom. Nebolo mu to príjemné, ale snažil sa. Rozišli sa až potom. Urobil jej decko a nechal ju...“
„Decko???“, Martin bol strašne prekvapený, o ničom takom nevedel.
„Ako vravím“, povedal Jano a už mu becherovka tiekla dolu hrdlom, „nabúchal ju a potom ju nechal“.
„Ako sa to stalo?“
„Maturitný večierok. Veď si to zažil. Koniec stredoškolského štúdia. Niektorých čaká výška, iných robota. V každom prípade to však znamená koniec jednej fázy života a tiež začiatok druhej. Mladí si to tam poriadne užijú. Zábava. Alkohol. Posledný spoločne strávený večer so spolužiakmi so strednej. Niektorý sa tešia. Iným bude smutno. Ale každý si ten posledný deň vychutnáva naplno. Veď je predsa ten posledný...
Terka patrila k tým ľudom, ktorým bolo smutno. Uvedomovala si, že stráca detstvo. Že po skončení tohto obdobia života už nebude jej život taký bezstarostný. Že sa k nej pomaly, ale nezadržateľne blížia povinnosti spojene s vytváraním vlastného života. Vlastnej budúcnosti.
