Dlhé roky bojovali ľudia z bratislavskej mestskej časti Vajnory proti tomu, aby rovno za ich oknami na trávnatej ploche vyrástla predajňa potravín. Obávali sa, že bude mať výrazný vplyv na kvalitu ich života, ale aj toho, že sa zhorší dopravná situácia pri vstupe do Vajnor. Kruhový objazd, ktorý sa tam nachádza, bol totiž v minulosti v dopravnom prieskume magistrátu označený za najhoršiu križovatku v Bratislave, keďže spôsoboval kolóny široko-ďaleko.
Lidl, "dobrý sused", nakoniec vyrástol rovno pred oknami rodinných domov na rozlohe 1100 štvorcových metrov. Ľudí v okolitých domoch dnes trápi svetelný smog aj hluk.
"Osvetlenie predajne, parkoviska a prístupovej cesty je zapnuté do neskorých nočných hodín, častokrát až do ranných hodín," hovorí jeden z nich, Michal Szalay. Obyvatelia si podľa neho kúpili rôzne tieniace zariadenia, horšie je to však s hlukom. Pod oknami sa im totiž nepremávajú len osobné autá.
"Zásobovacie autá, kamióny s chladiacimi a mraziacimi agregátmi, ktoré vytvárajú neznesiteľný hluk, zásobujú prevádzku potravín Lidl vo Vajnoroch v nočných hodinách, v čase nočného pokoja, spravidla každý deň do 01:00," dodáva s tým, že obchodnému reťazcu poslal aj sťažnosť, no odvtedy sa nič nezmenilo.
Lidlu sme sa pýtali, či je podľa neho aktuálny dopad prevádzky predajne na život ľudí v okolitých domoch v poriadku. Jeho hovorca Tomáš Bezák však reagoval, že sú v objekte len v podnájme a máme sa obrátiť na majiteľa.
Obrátili sme sa teda na Dušana Leváka, konateľa firmy Mondain, ktorá objekt vlastní. „Žiadne pútače ani svetelné reklamy nie sú situované smerom ku existujúcim rodinným domom. Naopak, na túto časť fasády sme situovali výsadbu popínavými zelenými rastlinami v zmysle odporúčaní a dohody s dotknutými vlastníkmi počas stavebného konania a to aj nad rámec vydaného rozhodnutia,“ tvrdí jej konateľ Dušan Levák, ktorý je tiež predsedom predstavenstva firmy D Development. Tá Lidl zastupovala v stavebnom konaní.
„Samotné osvetlenie interiéru predajne je navrhnuté a zrealizované tak, aby sa mimo otváracích hodín automaticky vyplo,“ dodáva s tým, že zásobovanie, za ktoré je zodpovedný Lidl, sa podľa neho uskutočňuje mimo doby nočného pokoja.
Vybrali sme sa teda na miesto. Uprostred pracovného týždňa o 22:45 hodine bol síce pútač vypnutý, osvetlenie predajne však silne svietilo susedným domom do okien - ako je vidieť na fotografii. Zaparkovaný tam bol aj zásobovací kamión.
Protestovali celé roky
Proti umiestneniu predajne protestovali nielen ľudia z okolia stavby. V roku 2018 v referende hlasovalo proti 30 percent dospelých obyvateľov Vajnor (1456 ľudí), drvivá väčšina zúčastnených. Referendum sa konalo v sobotu 8. decembra a až v pondelok ráno obyvatelia zistili, že odchádzajúci starosta Vajnor Ján Mrva predtým - na Mikuláša podpísal stavebné povolenia na výstavbu predajne.
Mrva, ktorý vo funkcii starostu skončil 10. decembra 2018, argumentoval, že už musel rozhodnúť, lebo bolo „po lehote“. Viac v článku SME.
Radnica si tiež vopred nechala vypracovať právnu analýzu, podľa ktorej by výsledky referenda nemohli mať vplyv na stavebné konanie. Referendum však nakoniec nebolo platné, lebo sa ho nezúčastnilo viac ako 50 percent oprávnených voličov. Hlasujúcich proti však bolo asi toľko, ako tých, ktorí Mrvu kedysi zvolili za starostu Vajnor.
Starosta ako najvyšší výkonný orgán mesta alebo mestskej časti musí v zmysle sľubu, ktorý skladá na úvod volebného obdobia, chrániť záujmy obce a SR. "Vždy som bol za vychádzanie v ústrety požiadavkám občanov Vajnor, a to pri akejkoľvek stavbe, čo občania dobre vedia," tvrdí Ján Mrva, ktorý dnes ako nominant vládnych OĽaNO pôsobí ako predseda štátneho Úradu geodézie, kartografie a katastra.
Stavebný úrad si tiež v zmysle stavebného zákona môže určiť podmienky, za akých môže developer stavať. Má pritom dbať na ochranu zdravia obyvateľov i na verejný záujem.
Mrva však v roku 2015 podpísal územné rozhodnutie s tým, že zamietol takmer tri desiatky námietok obyvateľov. Namietali aj to, že prevádzka potravín za ich oknami a s ňou súvisiaci ruch, prach, svetlo a hluk automobilov by mohli znehodnotiť kvalitu ich bývania a tak by bola porušená vyhláška o požiadavkách na výstavbu a stavby.
“Neverím, že by stavebný úrad Vajnory porušil vyhlášku 532/2002, ale určite akceptoval, čo akceptovať mal,” myslí si Mrva. “Podmienky sa určujú podľa zákona a nie podľa chcenia a svoje práva má aj vlastník stavby, nielen okolie,” tvrdí.
Dcéra Vajnor radila developerovi
Územné rozhodnutie bolo vydané v júli 2015, pričom krátko pred tým v máji 2015 dcérska firma Vajnor - Vajnorská podporná spoločnosť uzavrela zmluvu, podľa ktorej mala dostať 40-tisíc eur za poradenstvo od developerskej firmy D. Development, a.s., ktorá výstavbu predajne pripravovala. Najprv malo ísť o Billu, neskôr v stavebnom konaní developer zastupoval Lidl.
"Potvrdzujeme, že sme v minulosti mali záujem o výstavbu supermarketu v tejto oblasti, avšak už v úvode sme kvôli rôznym dopravným obmedzeniam ustúpili od tohto projektu,"" uviedla hovorkyňa Billy Kvetoslava Kirchnerová.
D Development, ktorá za poradenstvo platila, je firma so seychelským jediným akcionárom. Jej predseda predstavenstva Dušan Levák v minulosti pôsobil vo firmách JTRE, ktoré chce oproti Lidlu vybudovať nové sídlisko, oveľa väčšie ako celé Vajnory.
Za čo platili?
Vajnorská podporná spoločnosť (VPS), ktorá faktúru za poradenstvo vystavila, je stopercentná dcéra Vajnôr, ktorá nemá vlastný web, zverejnený kontakt, ani žiadnych riadnych zamestnancov. Jej konateľmi sú a aj v tom čase boli vajnorský poslanec Marek Grebeči a bývalý predseda vajnorskej stavebnej komisie Michal Vlček, ktorý je dnes starostom.
“Dlhodobo kritizujeme aj prax, ak sú mestskí / miestni poslanci aj členmi predstavenstiev alebo konateľmi v mestských firmách. Poslanci by mali vo vzťahu k samosprávou založeným firmám plniť najmä kontrolnú funkciu (napríklad aj v dozornej rade), kontrolovať samého seba totiž nie je zväčša veľmi efektívne,” hovorí riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.
Vajnorská podporná, vedená Vlčekom a Grebečim, mala podľa zmluvy poskytnúť developerovi poradenstvo. Zaujímalo nás aké. Zmluvu sme si vyžiadali cez infožiadosť. "Uvedená zmluva bola ku dňu 18.10.2016 vypovedaná. Po uplynutí piatich rokov od vypovedania bola vyradená z evidencie," tvrdí Grebeči. Neposkytol nám ani dodatok ku zmluve v hodnote 20-tisíc eur.
Ani druhý konateľ, dnešný starosta Michal Vlček, ktorý bol v tom čase predsedom stavebnej komisie, neodpovedal na otázku, o aké poradenstvo ide. “Stavebný úrad mestskej časti a Vajnorská podporná spoločnosť, s.r.o. sú dva nezávislé subjekty, pričom vplyv spoločnosti na konanie stavebného úradu nielenže absolútne vylučujem, ale je to aj z procesného, aj legislatívneho hľadiska úplne vylúčené,” tvrdí.
K plneniu zmluvy však došlo, a to v septembri 2016. Zhodou okolností krátko po tom, čo nadobudlo územné rozhodnutie právoplatnosť. Vtedy Vajnorská podporná vystavila faktúru, podľa ktorej jej mal developer poslať 12-tisíc eur. Opäť bez detailov a príloh o poskytnutých službách.
"Vyvoláva to oprávnené podozrenie, či si firma takýmto spôsobom povolenie nezaplatila," hovorí Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu. "Procesy rozhodovania v mestskej časti by mali byť transparentne nastavené tak, že developer s projektom uspeje vtedy, keď je jeho projekt dobrý a prospešný pre obyvateľov a nie, ak platí za nejaké, možno aj fiktívne, či pre neho nepotrebné poradenstvo,“ myslí si.
“Ani stavebný úrad, ani ja sme sa určite necítili nijako ovplyvnení nejakou stranou, ale postupovali sme čisto zákonne,” tvrdí exstarosta Mrva. Dcéra Vajnor, Vajnorská podporná, podľa neho "poskytovala aj poradenskú činnosť rôznym subjektom za účelom riadnej regulácie územného rozvoja mestskej časti, výstavby cyklotrás všade, kde to je možné, a získavania prostriedkov na lepší rozvoj mestskej časti."
Zástupca firmy D Development, ktorá dcére Vajnor platila, neodpovedal na otázku, aké poradenstvo si objednali. „Poradenstvo sa netýkalo predajne potravín LIDL,“ tvrdí Levák s tým, že zmluvu s Lidlom uzatvorili 30.1.2017, teda až po vydaní územného rozhodnutia. Lidl výstavbu predajne presadzoval v stavebnom konaní. „Pôvodným zámerom však bolo umiestnenie predajne Billa,“ dodáva Levák. Billa sa k platbe za poradenstvo nevedela vyjadriť.
Kam išli peniaze?
Peniaze od developera predajne potravín podľa Mrvu išli na zakúpenie vybavenia k multifunkčnému stroju HAKO, ktorý slúži na čistenie vajnorských ulíc. Tento stroj si však od dcéry požičiavajú Vajnory, ktoré dodnes jeho kúpnu cenu vrátane príslušenstva dodnes na nájme preplatili o tisícky eur. Viac tu:
Súvisiaci článok
Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
Štyri noci pre 12 ľudí stáli vyše 6000 eur. V cene bol len nájom, nie jedlo, hygienické potreby či zabezpečenie lôžok.
"Zvyšné prostriedky boli použité na vybavenie domu kultúry – klimatizácie do veľkej sály,” tvrdí ďalej Mrva. Kúpu klimatizácie však podľa schváleného uznesenia financovali Vajnory, ktoré kvôli tomu zvýšili základné imanie dcérskej Vajnorskej podpornej spoločnosti (VPS) o 25-tisíc eur. Podľa faktúry za ňu VPS aj s riadiacim pultom zaplatila 24 958,50 eura.
Kam teda smerovali peniaze od developera? Vajnorská podporná míňa peniaze napríklad na rôzne paušálne platby. Položkou, o ktorej nám Vajnorská podporná opakovane odmietla poskytnúť akékoľvek informácie, sú však osobné náklady. Na ne išlo v roku 2016, keď bola vystavená faktúra za poradenstvo, viac ako 18-tisíc eur.
Až na základe interpelácie miestnej poslankyne Moniky Debnárovej sme získali informáciu, že osobné náklady zahŕňali odmeny bývalého manažéra VPS Mária Schwaba, technikov a neskôr aj druhého z konateľov Mareka Grebečiho za prípravu podkladov pre účtovníctvo.
Kritizoval aj primátor
V čase, keď Mrva vydal stavebné povolenie pre Lidl, kandidoval na post bratislavského primátora. V kampani zdôrazňoval, že nemá kauzy a že za neho hovoria výsledky vo Vajnoroch. V schránkach sa pritom objavili letáky s otázkou, či si kampaň nefinancuje z peňazí od developerov, na čo Mrva podal trestné oznámenie.
Polícia prípad preverovala. Podľa Silvie Šimkovej z krajského riaditeľstva polície bolo vlani v decembri konanie zastavené. Prokurátor zhodnotil, že nešlo o trestný čin. Ohováranie spočíva v tom, že niekto o niekom oznámi nepravdivý údaj, ktorý ohrozí jeho vážnosť alebo mu spôsobí ujmu.
Mrva sa nakoniec primátorom nestal. Vo voľbách v decembri 2018 skončil na štvrtom mieste s počtom 27 689 hlasov, kým aktuálny primátor Matúš Vallo získal 57 578 voličov.
Architekt Vallo krátko po nástupe do funkcie projekt Lidlu vo Vajnoroch skritizoval a zastal sa obyvateľov.
"Veď predsa nie je v poriadku, ak investori takýchto projektov sa nezamýšľajú nad tým, ako ovplyvnia kvalitu života v okolí, ak logistická časť objektu je z pohľadových strán orientovaná do obytných priestorov susediacich budov. Alebo ak sú agregáty vzduchotechniky umiestnené tak, že znižujú komfort v užívaní susediacich budov. Myslím, že stavby, ktoré zákazníkovi odkazujú "pri stláčaní nákladov nám nič nie je sväté" majú nemalý podiel na tom, ako Bratislava vyzerá,” uviedol Vallo v liste starostovi Vajnor 22. januára 2019.
Podľa neho obyvatelia rozumejú týmto kontextovým odkazom investorov a už nie sú ochotní vymeniť kvalitu svojho životného prostredia za akciový tovar.
Primátor preto Mrvovho nástupcu, aktuálneho starostu Vajnor Michala Vlčeka vyzval, aby našiel cestu, ako minimalizovať dopady predajne na život obyvateľov v okolí. Vlček zorganizoval stretnutie medzi občanmi a zástupcami Lidla, no dohodli len malé zmeny.
Lidl totiž na stretnutí povedal, že pristúpi len na požiadavky, ktoré by si „nevyžadovali zrušenie, prípadne zmenu vydaného stavebného povolenia ani územného rozhodnutia". Čiže zmenu Mrvových rozhodnutí. Neboli ochotní napríklad zvýšiť odstup predajne od rodinných domov, zrušiť vjazd pre zásobovanie pod ich oknami, či zmeniť umiestnenie klimatizácie. Návrh, ktorý akceptovali, bolo vybudovanie zelenej steny a zaslepenie ulice, ktorá vedie k rodinným domom. Sľúbili aj investície do ihriska vo Vajnoroch, čo sa zatiaľ nestalo.
Vlček tvrdí, že urobil, čo mohol. "Ochota investora bola rešpektovať a hľadať ústretovosť o takých podmienkach, ktoré zároveň nebudú mať vplyv na vydané územné a stavebné rozhodnutie a ktorými by sa stalo neplatné," hovorí Vlček, ktorý je stále konateľom Vajnorskej podpornej spoločnosti. Tej, ktorá podľa faktúry poskytovala poradenstvo developerovi.
Podľa stavebného zákona je však aj po vydaní stavebného povolenia možné povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
“Podľa môjho názoru je dnes namieste nielen diskusia o odlišnej kvalite výrobkov pre rozličné trhy, ale aj rozličné štandardy správania sa ich obchodných zastúpení v rozličných krajinách,” vyjadril sa začiatkom roka 2019 na tému Lidl Vajnory primátor Matúš Vallo.
Mrva, Vlček aj Lidl podotýkajú, že postup vajnorského stavebného úradu potvrdil nadriadený orgán.
Vlček pritom po nástupe do funkcie starostu podal na prokuratúru podnet na preskúmanie, či bolo Mrvovo stavebné povolenie vydané v súlade so zákonom. No keďže napadnuté stavebné povolenie nebolo právoplatné, Vlčekov podnet prokuratúra odložila a on sám už nový podnet nepodal.
“Vnímam spokojnosť ľudí s prítomnosťou kvalitných potravín v našej mestskej časti," konštatuje dnes starosta Vlček. "Rovnako sa nenaplnili obavy a katastrofické scenáre z dopravného kolapsu,” tvrdí. Návštevníci Lidlu pritom často vychádzajú do protismeru. Hlavný vjazd k Lidlu stále nie je otvorený, lebo ho postavili aj na cudzích pozemkoch. Viac nižšie.
Neuspela ani prokuratúra
Zámer postaviť predajňu daných rozmerov pri problematickej križovatke už v roku 2014 napadla prokuratúra. Aj ona mala pocit, že neprípustne zasiahne do života obyvateľov. Zámer označila za neprípustný pre nesúlad s územným plánom.
„Bude narušená hlavná funkcia územia – bývania v rodinných domoch,“ skonštatovala. Podľa nej by na mieste mohla byť oveľa menšia predajňa - s rozlohou 400 m2, nie 1100m2. Napadla aj plán postaviť na mieste zelene parkovisko pre 64 áut. Krajský súd v Bratislave však rozhodol, že je to v poriadku, a to aj po tom, čo mu Najvyšší súd rozhodnutie vrátil ako neodôvodnené.
Faktúry Vajnorskej podpornej, ktorej založenie presadil exstarosta Ján Mrva, ukazujú, že dcéra Vajnor inkasuje platby za poradenstvo aj od ďalších firiem, ktoré majú záujmy vo Vajnoroch. Reklamná agentúra, ktorá si chcela vo Vajnoroch postaviť billboard, jej napríklad zaplatila 6600 eur za "súčinnosť pri zabezpečení inžinierskych služieb počas stavebných konaní". Vajnorská podporná vystavila faktúru na takmer 12-tisíc eur za poradenstvo aj firme KJG, ktorá má vo Vajnoroch obchodné sídlo.
Vajnorská podporná tiež s developermi, ktorí majú záujmy na území Vajnor, uzatvára reklamné partnerstvá. Od J&T Real Estate, ktorá chce Staré letisko vo Vajnoroch zmeniť na sídlisko, tiež mestská časť Vajnory dostala 40-tisíc eur na boj proti koronavírusu. Developer takto obdaroval viaceré mestské časti, v ktorých má záujmy, pričom Ružinov, ktorý má 12-krát viac obyvateľov ako Vajnory, dostal 80-tisíc.
Cesta k Lidlu na cudzom
Všetky povolenia pre Lidl boli vydané napriek tomu, že príjazdovú cestu z Vajnorského nadjazdu k predajni vybudovali na pozemkoch, ku ktorým Lidl, ani investor nemá vlastnícky vzťah. Podľa ministerstva dopravy je nutné takýto vzťah preukázať v zmysle stavebného zákona.
Stavebné povolenie na rozšírenie cesty, ktorá vedie okolo Lidla, vydal bratislavský magistrát. Spoľahol sa totiž na Miestny úrad vo Vajnoroch, že si pri vydávaní spomínaného územného rozhodnutia overil, či stavebník spĺňa podmienky. Majitelia pozemkov pritom aj magistrátu otvorene deklarovali, že ich Lidlu nepredajú.
Magistrát však začiatkom júna povolil aj užívanie cesty. Podľa hovorkyne Dagmar Schmuckovej bolo možné odbočku cez pozemky iných vlastníkov zrealizovať vzhľadom na vecné bremeno. Zmluva majiteľa objektu potravín s magistrátom uvádza, že najneskôr k momentu odovzdania dobudovanej časti komunikácie treba mať pozemky vysporiadané.
V opačnom prípade dostane pokutu. "Ak investor poruší akúkoľvek povinnosť dohodnutú v predmetnej dohode, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2500 eur, a to aj opakovane," vraví hovorkyňa magistrátu Dagmar Schmucková. "Zároveň je povinný znášať náklady, prípadne náhradu škôd vyvolaných tretím osobám a taktiež v prípade, ak vznikne hlavnému mestu škoda, je povinný ju nahradiť."
Pýtali sme sa, či majitelia pozemkov pod novou cestou k Lidlu nemajú právo užívať ich tak, ako uznajú za vhodné. "Pozemky pod stavbou vrátane priľahlých pozemkov, ktoré sú pod rozšírením miestnej cesty, nemožno samostatne využívať na žiadne iné účely," reagovala hovorkyňa.
Zástupca firiem Mondain a D Development Dušan Levák tvrdí, že s majiteľmi pozemkov rokujú. Firma podľa neho zabezpečila zameranie skutkového stavu, spracovanie geometrického plánu a znaleckého posudku, na základe ktorých s majiteľmi pozemkov rokuje.
„Chceme zdôrazniť, že nám skutočne záleží na dobrých susedských vzťahoch s vlastníkmi susedných rodinných domov,“ tvrdí Levák, podľa ktorého tak „susedom“ napríklad dovolili, aby používali cestu za Lidlom, ktorá sa nachádza na ich pozemkoch.
Lidl sa k stavbe cesty na cudzích pozemkoch vyjadriť nechcel. “Lidl Slovenská republika nie je stavebníkom, ani investorom projektu,” uviedol hovorca Lidlu Tomáš Bezák.
Starosta protestuje
Zatiaľ, čo si obyvatelia pri Lidli zvykajú na nové prostredie, Vajnory v týchto dňoch protestujú proti novému stavebnému zákonu, podľa ktorého má stavebné povolenia vydávať nový štátny úrad.
“Mnohým obciam a mestám na Slovensku dnes hrozí, že stratia svoj jedinečný charakter a developeri budú zvýhodnení viac ako doteraz,” tvrdí starosta Michal Vlček. Zmena podľa starostu “zhoršuje aj postavenie samotných obyvateľov a ich možnosť reagovať a oprávnene ovplyvňovať kvalitu života vo svojom meste, ale aj bezprostrednom susedstve”.
Projekt bol financovaný z Fondu investigatívnej žurnalistiky.
Poďakovanie za konzultácie patrí aj Nadácii Zastavme korupciu.
Prečítajte si aj súvisiaci článok o fungovaní Vajnorskej podpornej spoločnosti:
Súvisiaci článok
Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
Štyri noci pre 12 ľudí stáli vyše 6000 eur. V cene bol len nájom, nie jedlo, hygienické potreby či zabezpečenie lôžok.
Prečítajte si, ako sa darí dcérskym firmám v článku: Márnivé dcéry z Bratislavy: Firmy mestských častí prerábajú, nikoho to netrápi
Téme sa venuje aj rozhovor s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym o tom, ako fungujú dcérske firmy obcí: Šéf NKÚ: Cez dcérske firmy strácajú obce kontrolu nad majetkom
A ako sa Mrva v minulosti vyjadroval o developeroch, nájdete v článku SME: Mrva: Sponzoring od developera Nových Vajnor je v poriadku
Viac o kauze Lidl si môžete prečítať aj tu: Prečo majú Vajnoráci ťažké srdce na Mrvu, ktorý ide do vysokej štátnej funkcie?
