Keď som sa v októbri 2020 dostala medzi dokumentaristov Post Bellum SK, netušila som, ako dlho bude trvať, kým sa dostanem ku prvému príbehu. V tom čase totiž nikto nebol očkovaný, takže sme sa nestretávali ani s príbuznými, nieto ešte s 80, alebo 90-ročnými pamätníkmi minulého režimu.
Keď padlo rozhodnutie, že rozhovory môžeme nahrávať aj online, našiel môj muž na facebooku svojho bývalého trénera Pavla Schenka, ktorý zažil zlatú éru československého volejbalu. Naši volejbalisti sa vtedy vracali z vrcholových súťaží ovenčení medailami, o čom tí dnešní už môžu len snívať. Keďže nešlo o profesionálnych športovcov, vracali sa rovno do práce, kde sa Pavel dozvedel, že jeho kolegom zatiaľ zvýšili plat...
"Po návratu do roboty jsem zjistil, že moji rovesníci všetci mají zvýšenou platovou třídu, tak jsem se šel na vedení podniku zeptat, proč já ne. Odpověď byla, že je nezajímá, kde jsem se půl roku flákal. Následně asi 14 dní na to mě došla obsílka, teda složenka z Prahy, že jsem nevrátil reprezentační dres, který mi ukradli v olympijské dedině, a že mám zaplatit 220 korun. Takže to byla odměna za olympijskou medaili," spomínal bývalý reprezentant.
Zlatá éra volejbalu
Novinári, ktorí niekedy pracovali v spravodajstve, musia byť všestranní. Pred nahrávaním rozhovoru s pánom Schenkom som však mala veľký rešpekt, pretože o športe som nikdy nepísala. Snažila som sa teda čonajviac si o téme naštudovať.
Keď však pán Schenk začal rozprávať, obavy zo mňa opadli, pretože som mu jednoducho začala fandiť. Keďže sa na internete dajú nájsť aj výsledky zápasov spred 60 rokov, vedela som, ako dopadne zápas so Sovietmi, ktorý sa odohral na slávnej mexickej olympiáde po okupácii v roku 1968. Tej, kde Věra Čáslavská pri hymne ZSSR odvrátila tvár. Ale nedalo sa inak, ako opäť držať našim volejbalistom palce.
Pretože im palce držal asi celý svet. Keď si naši športovci vyrazili do mesta, stačilo mať nápis ČSSR a ľudia sa zastavovali, tlieskali, chceli ich zviezť. Boli za hviezdy. Na otváracom olympijskom ceremoniáli 80 000 ľudí skandovalo "Čeko Čeko!"
Až do samotného zápasu sa naši snažili sovietskych športovcov ignorovať. No už vtedy fungovala ruská propaganda a tak sa stalo, že sa na Pavla kdesi v jedálni zavesil člen sovietskej reprezentácie, pričom sa hneď našiel aj fotograf, ktorý ich odfotil, aby potom v novinách mohla vyjsť správa o "družbe" československých a sovietskych športovcov.
Pod obrovským tlakom
Samotný zápas skončil trpkou prehrou, Sovieti získali zlatú mediailu, Japonci striebornú a Česko-Slovensko bronz. Dnes by ich za to nosili na rukách. V roku 1968 to však bolo inak.
„Když jsme se loučili doma, tak každý nám kladl na srdce: 'Hlavně porazte Rusáky, můžete prohrát s kýmkoliv, ale Rusi aby jste porazili.' A my jsme tady s tímto žily až do závěrečného finálového zápasu, čiže v obrovském stresu. No a ještě když jsme vycházeli z ubytovny, jako na autobus, že jdeme do haly, tak jsme potkali naše gymnastky. Věrka Čáslavská říkala: 'Kluci, musíte je porazit, my jsme s nima o nějakou tu setinu bodu jako družstvo gymnastek prohráli.'," spomínal Pavel Schenk na dni, kedy ich s napätím sledovala celá krajina.
"No a dopadlo to tak, že jsme prohráli poměrně jasně, poněvač ten výkon byl hrozný. Takže když jsme se vrátili, žádné pochvaly se nám neušly za medailu. Byli jsme hodnocení jako zklamání."
Olympiády, poznačené konfliktmi
Príbeh pána Schenka zároveň prináša aj prehľad dejín olympijského hnutia, ktorého základom bola myšlienka mieru, no napriek tomu boli jednotlivé olympiády poznačené konfliktmi.
Okrem Mexika 1968 zažil aj krvavú mníchovskú olympiádu, kde viacerých izraelských športovcov pozabíjali palestínski teroristi, ale v roku 1980 aj moskovskú, ktorú západné krajiny bojkotovali kvôli okupácii Afganistanu Sovietskym zväzom. Môžete hádať, ktorý team si vtedy z Moskvy odniesol najviac medailí.
"V domácom prostredí, so všestrannou podporou rozhodcov i publika, a v neraz okyptenej konkurencii, za týchto okolností jednoznačne dominovala výprava ZSSR. So ziskom 80 zlatých a celkove 195 kovov z 203 disciplín utvorila nový historický rekord olympiád," konštatuje Slovenský olympijský výbor na svojom webe.
Pánovi Schenkovi sa režim za svetové úspechy "odmenil" tak, že mu neumožnil angažmán v Bruseli a poslali ho robiť trénera do Bratislavy.
Celý príbeh a zvukové nahrávky nájdete na webe Pamäť národa.
