Bývalú političku a sudkyňu Moniku Jankovskú zrejme čakajú najhoršie dni v živote. Súd ju poslal do väzby a jej syna v Banskej Bystrici, kde sa o tom rozhodovalo, podľa televízie JOJ zrazilo auto. Syn mal byť podľa zistení televízie v karanténe, lebo sa vrátil z Talianska. Do Banskej Bystrice, kde rozhodoval súd, však išiel, lebo chcel vidieť mamu...
Špecializovaný trestný súd nakoniec poslal do väzby len dve ženy - bývalú štátnu tajomníčku Jankovskú a jej bývalú podriadenú, exriaditeľku sekcie Denisu Cvikovú, neskôr sudkyňu. Na slobodu sa po troch nociach v cele dostala sudkyňa Miriam Repáková, ktorá sa k nezákonnému rozhodovaniu v kauze Technopol priznala.
Má dve malé deti, ak ju teraz odsúdia, môže žiadať o odklad trestu, alebo aj alternatívny trest - domáce väzenie.
Súd ušetril aj Jankovskej bývalú asistentku Zuzanu Maruniakovú, z ktorej tiež spravila sudkyňu. Jej dieťa nemá ani rok a preto ju do väzby neposlal. Advokátku Evu Timár Myjavcovú poslali už skôr podľa Denníka N domov práve pre to, že má malé bábätko. Na záberoch z výsluchov v Nitre bolo vidno, že jej ho doniesli v autosedačke.
Špecializovaný trestný súd rozhodoval citlivo. Väzba matiek malých detí je výlučne na rozhodnutí súdu, zákon to neupravuje.
Trestný zákon rieši len situáciu, kedy má do väzenia nastúpiť odsúdená žena, ktorá má malé bábätko, alebo keď žena vo väznici porodí. Vtedy ju na rok pustia domov.
Bez detí
Ženy za mrežami trpia predovšetkým odlúčením od detí. Už len dozvedieť sa o tom, ako sa rodiná má, je v base problém. Na rozdiel od okolitých krajín ako je Česko, nemáme väznicu pre matky s malými deťmi a nie je ani na pláne. Skôr sa hovorí o treste domáceho väzenia.
Európsky parlament, ktorý pravidelne monitoruje podmienky vo väzniciach a vyzýva členské štáty k ich zlepšovaniu, pritom tvrdí, že samotné väznice nie sú prispôsobené ženám.
Vo svojej správe z roku 2017 konštatuje, že ženy za mrežami trápi hlavne rozpad rodinných väzieb.
"Medzi ženami vo väzniciach je nadmerne vysoký výskyt duševných chorôb, sú náchylné k sebapoškodzovaniu a samovraždám, mávajú problémy s drogami či nadmernou konzumáciou alkoholu a sú vystavené sexuálnemu zneužívaniu," uvádza správa europarlamentu. Podľa nej môžu byť ženy zneužívané a vykorisťované aj personálom väzníc.
Čo ich čaká za mrežami
Jankovská, Cviková a ďalší, ktorých súd poslal do väzby, ešte majú nádej, že by ich mohol prepustiť Najvyšší súd, kam sa odvolali. Ak neuspejú, budú si musieť tieto ženy, pre ktorých bol bežný luxus, činčilové kožuchy a kabelky v hodnote malého auta, zvykať na tvrdý väzenský život.
Ak by ste sa niekedy dostali do väznice, hneď vás prepadne stiesnený pocit. Aj novinári musia po vstupe prejsť kontrolou a odovzdať svoje mobily, či kabelky, ktoré im zavrú do starých plechových skríň, sivých ako všetko naokolo. Poviem vám úprimne, keď vyjdete von, cítite, ako vám odľahlo.
Jankovská sa už pár dní namiesto luxusného bytu pod Bratislavským hradom s výhľadom na Staré Mesto budí v nevľúdnej cele. Pri nástupe do Ústavu na výkon väzby sa bude musieť podrobiť osobnej, lekárskej aj hygienickej prehliadke. Musí rátať s tým, že jej prikážu čokoľvek si vyzliecť. Zoberú jej všetky osobné veci.
Môže nosiť vlastné oblečenie, musí jej však niekto z blízkych zabezpečiť jeho výmenu.
A práve návštevy budú pre Jankovskú problém, aktuálne sú zrušené práve pre výskyt koronavírusu.
Jankovskej sa bude týkať viac obmedzení ako bežných väzenkýň, keďže ju za mreže poslali pre obavy z ovplyvňovania svedkov.
Keď opatrenia na ochranu pred koronavírusom pominú, Jankovská bude musieť o návštevu žiadať, pričom sa môže stať, že jej ju nepovolia. (Bežný väzeň máva návštevy raz za mesiac, s rodinou môže stráviť dve hodiny.)
Už len dozvedieť sa čokoľvek o svojich blízkych je v base problém. O telefonovanie bude musieť Jankovská písomne žiadať políciu. Ak jej telefonát odobria, niekto pri nej bude stáť a počúvať všetko, čo hovorí. Samozrejme, za hovor zaplatí, vopred si musí kúpiť kredit.
Na telefonovanie je limit. Pre bežného väzňa platí, že má právo dvakrát za mesiac telefonovať 20 minút a to niekomu z piatich ľudí, ktorých mená uvedie vo svojej žiadosti. Advokátovi môže volať raz za týždeň. Nemôže ísť telefonovať hocikedy, len v čase, ktorý má väznica na to určený.
Režim by sa jej uvoľnil, keby sa priznala a odsúdili ju.
Neobmedzene bude môcť rodine a blízkym písať jedine listy. Môže ich však poslať len toľko, koľko bude mať papierov a poštových známok - papiere jej môžu blízki poslať v balíku, známky si môže kúpiť vo väzenskom bufete za peniaze, ktoré jej pošle rodina na jej väzenský účet.
Balík od rodiny môže dostať raz za tri mesiace, môžu v ňom byť spomínané papiere a známky, oblečenie, knihy, časopisy. Všetko prejde väzenskou kontrolou.
Do bufetu či na cigu?
Ženy, zvyknuté na luxus, si budú musieť zvykať aj na spoločné sprchovanie. Veľkým šokom však pre Jankovskú i Cvikovú bude väzenská strava. Podľa Plus 7 dní sú náklady na stravovanie väzňa len 1,85 eura na deň. Jankovská sa pritom ešte vlani posťažovala, že z platu štátnej tajomníčky, ktorý je 2500 eur, sa nedá vyžiť.
Ak by boli hladné, môžu si ísť po horalku či cigarety do väzenského bufetu. Samozrejme, nie za ceny, na aké sme zvyknutí v bežných obchodoch. Deň vo väznici má pritom svoj presný režim, vstávajú skoro ráno, majú naplánované podávanie jedla a aj spať musia ísť na "povel."
Večer síce môžu pozerať televízor, no keď príde čas večierky, vypnú im ho bez toho, aby mali šancu čokoľvek dopozerať. "Druhý život väzňa sa začína po večierke, keď dozor nie je taký intenzívny. Šikanovanie, lesbické vzťahy, rôzne zvykové práva, do ktorých vnikáme len čiastočne,“ povedal pred časom SME väzenský psychológ Juraj Bača.
Pracovať ľudia, ktorí nie sú odsúdení, nemôžu. (Odsúdené šijú napríklad topánky, odevy, ponožky, aktuálne aj rúška.)
Ženy za mrežami si ešte čas môžu krátiť čítaním, vo väzniciach býva k dispozícii knižnica. Aj preto napríklad mafián Černák toľko "študuje." Jankovská si tak bude môcť prečítať napríklad aj trestný zákon, za ktorého paragrafy ako sudkyňa ľudí trestala až kým na ne v úlohe političky nezabudla. Bude mať tiež dosť času na napísanie knihy, ktorú vraj plánuje.
Reportáž zo ženskej väznice si prečítajte tu:
