Bratislava má prvú obeť koronavírusu. Potvrdil to na sociálnej sieti primátor Matúš Vallo, ktorý rodine vyjadril úprimnú sústrasť. Celkovo je v Bratislavskom kraji 164 nakazených. Odborníci pripomínajú, že toto číslo treba vynásobiť aspoň desiatimi, aby sme získali skutočný počet infikovaných, ktorí môžu koronavírus roznášať. Ak chceme, aby nikto ďalší nezomrel, treba, aby bol každý nakazený izolovaný. V hlavnom meste celkovo býva 558 tisíc ľudí a 681 tisíc v ňom pracuje.
Bratislavčanka, infikovaná koronavírom, zomrela v pondelok ráno. „Bola už dlhšie hospitalizovaná vo veľmi vážnom stave,“ informovalo ministerstvo zdravotníctva, podľa ktorého mala pacientka viac ako 65 rokov. Pani žila v Ružinove, kde je najviac nakazených z celej Bratislavy. „Dotýka sa nás o to viac, že ide o rodinného príslušníka človeka, ktorý pracoval pre jednu z našich organizácií,“ napísal na sociálnej sieti starosta Ružinova Martin Chren.
„Prosím, vypočujte rady odborníkov a na Veľkú noc zostaňte doma. Radšej jeden rok bez šibačky, než celý život bez našich najbližších,“ vyzval ľudí starosta.
Na celom Slovensku je 35 infikovaných seniorov, pričom najviac ich je v Bratislave – osem mužov a deväť žien nad 65 rokov. Vedenie mesta má plán na minimalizáciu mortality.
1. scenár (mierny priebeh)
Ak by sa už v apríli podarilo stabilizovať počet nakazených, počet mŕtvych by mohol zostať na čísle 1. „Prvý scenár počíta s pozitívnejším vývojom situácie, v ktorom sa pandémiu podarí zastaviť a zvrátiť bez toho, aby infikovala drvivú väčšinu obyvateľstva,“ vysvetľuje primátor Matúš Vallo.
V tomto prípade by však musel jeden nakazený infikovať v priemere menej ako jedného ďalšieho človeka, čiže nie každý nakazený by niekoho infikoval. Podmienkou je rozsiahle testovanie (aktuálne sa robí 1500 testov denne) a izolovanie všetkých, ktorí prišli s chorými do kontaktu.
Počet nových prípadov nákazy (skutočných, nie meraných) by tak bol do 10 denne. Naraz by bolo v Bratislave chorých do 200 ľudí, z čoho by bolo najviac 15 hospitalizovaných, pritom najviac štyria na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS).
Ľudia by sa naďalej nemohli masovo stretávať, nefungovali by bary, turizmus ani kultúra, školy by boli zavreté až do septembra. Obyvatelia mesta by tiež naďalej museli nosiť rúška a stáť v rade pred obchodmi, kde by bol aj naďalej obmedzený počet zákazníkov. Postupne by sa však mohli otvárať aj ďalšie obchody. Hranice by mohli byť otvorené len čiastočne. Magistrát vyrátal, že tento scenár s miernym priebehom pandémie má až 50-percentnú pravdepodobnosť.
2. scenár – zvládnutá pandémia
Ak sa však šírenie nákazy nepodarí takto obmedziť, môže nastať scenár číslo 2, kedy bude situácia dlhodobo vážna. „Nepodarí sa krivku nákazy zvrátiť, no podarí sa ju zásadne sploštiť,” vysvetľuje primátor.
Druhý scenár hovorí o tom, že ak by každý nakazený infikoval ďalšieho jedného alebo dvoch ľudí, v Bratislave by mohlo byť hospitalizovaných tisíc až 1 500 obyvateľov obyvateľov, z toho na JIS 300 až 500. Mesačne by zomrelo 150 až 200 ľudí. Ak by takýto stav trval osem mesiacov, tak by za celú dobu zomrelo 1 200 až 1 600 pacientov.
Aj v takomto prípade by pretrvávali obmedzenia, väčšina obchodov a prevádzok by bola zatvorená, hranice pre osobnú dopravu tiež, v uliciach by bolo stále málo ľudí, fungovali by lokálne karantény. MHD či odvoz odpadu by fungovali, no pod stresom. Tento scenár zvládnutej pandémie magistrát považuje za pravdepodobný na 40 percent.
"Taliansky" scenár a ako primátor hodnotí aktuálnu situáciu čítajte tu.
