Detský zápalový syndróm po koronavíruse - kedy nastupuje a aké sú príznaky?

Ako handrová bábika

"Začalo to vysokou horúčkou," opísala vlani istá mamička z Prahy problémy svojej dvojročnej dcérky, ktorá po prekonaní koronavírusu skončila na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári najprv predpokladali, že má angínu, no dieťaťu nezaberali ani antibiotiká, ani obklady a sprchovanie.

"Na štvrtý deň som mala doma handrovú bábiku, ktorá nejedla, nekomunikovala, bolela ju hlava a bruško, pridala sa aj hnačka." Problémy ustúpili až keď sa dievčatko dostalo do nemocnice.

Aké sú príznaky?

U detí, ktoré po prekonaní koronavírusu postihol multisystémový zápalový syndróm (PIMS), sa patologicky aktivuje imunitný systém, ktorý môže poškodiť organizmus viac než samotný koronavírus. Imunitný systém, ktorý bojuje proti vírusu, totiž spôsobí nadmernú reakciu v iných častiach tela. Postihnúť môže nielen srdcový sval, ale tiež môže viesť k multiorgánovému zlyhaniu. Ako ho teda rozpoznať?

Základným príznakom sú vysoké horúčky, ktoré trvajú niekoľko dní. Pridať sa môžu výrazné bolesti brucha, vracanie či hnačky, ale aj začervenanie očí, ktoré sa podobá na zápal spojiviek, či kožné vyrážky. Ak vaše dieťa prekonalo koronavírus a trápia ho tieto príznaky, choďte na pohotovosť. Zápalový syndróm totiž treba liečiť v nemocnici.

"Ak vznikne na základe kombinácie uvedených príznakov podozrenie na PIMS-TS/MIS-C, treba ísť s dieťaťom na pohotovosť, kde sa dajú hneď urobiť potrebné vyšetrenia," hovorí detský reumatológ Tomáš Dallos z Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH).

"Niektoré deti majú aj bolesti hlavy alebo pociťujú výraznú slabosť, môžu mať príznaky ako pri zápale mozgových blán - bolesti hlavy, vracanie, svetloplachosť," dodáva špecialista. Pri tomto syndróme totiž dieťa môže dostať aj zápal mozgu.

Ak sa príznaky u dieťaťa vyskytujú samostatne, rodič podľa lekára nemusí mať automaticky obavy zo zápalového syndrómu. Môžu byť totiž prejavom iného, bežnejšieho ochorenia.

Kedy sa objavia príznaky?

Hoci zápalový syndróm postihuje len mizivé percento z detí, ktoré koronavírus prekonali, lekári nemajú jasno, prečo niektoré deti zápalový syndróm dostanú a iné nie. Uvažuje sa o genetickej predispozícii. Zápalový syndróm sa totiž objavil aj u detí, ktoré prekonali koronavírus bezpríznakovo. Hoci po prekonaní infekcie vyzerali zdravo, zrazu im napríklad začalo zlyhávať srdce.

"Žiadne z detí s PIMS-TS/MIS-C, hospitalizovaných v NÚDCH, nebolo predtým choré, či polymorbídne (trpiace viacerými ochoreniami, pozn. red.), spravidla išlo o dovtedy úplne zdravé deti," hovorí lekár.

Príznaky zápalového syndrómu sa u detí najčastejšie prejavili 5 až 6 týždňov (22 až 60 dní) po potvrdení, že majú koronavírus. Deti, u ktorých sa objavil, podľa detského reumatológa Tomáša Dallosa prichádzali do nemocnice na 4. až 5. deň horúčok, ktoré trvali od jedného do 14 dní, väčšinou s bolesťami brucha a kožnými príznakmi, niektoré už aj so začínajúcimi závažnými príznakmi – najmä výrazným poklesom krvného tlaku.

Stav sa podľa lekára zhoršuje postupne a pozorný rodič si všimne, že dieťa nie je v poriadku a celkovo sa má horšie ako pri bežnom ochorení. Sanitku treba podľa lekára volať vtedy, ak dieťa už stráca vedomie, je zmätené alebo výrazne dušné - rýchlo a sťažene dýcha, alebo je uňho zjavná porucha prekrvenia a okysličenia - studené ruky, modré pery.

Všetci pacienti so zápalovým syndrómom sú obvykle hospitalizovaní, časť detí potrebuje aj intenzívnu starostlivosť. (zdroj: Freepik.com)

Dá sa rozpoznať skôr?

U bežných chorôb platí, že pomáha včasná diagnostika a rýchle nasadenie liečby. Rozpoznať multisystémový zápalový syndróm v skoršom štádiu však nie je také jednoduché. "Vzhľadom na široké spektrum príznakov, ktoré sa pri PIMS-TS/MIS-C môžu vyskytnúť v rôznom poradí a intenzite, je rozpoznanie PIMS-TS/MIS-C vo včasnom štádiu veľmi problematické," hovorí Dallos.

Rodičom teda odporúča, aby v prípade zmeny stavu dieťaťa navštívili urgentný príjem aj viackrát v priebehu niekoľkých dní.

Pri zápalovom syndróme sa totiž môže stav dieťaťa náhle zhoršiť, pričom vopred sa nedá predvídať, nakoľko závažný priebeh dieťa bude mať. "Každé dieťa, u ktorého vznikne podozrenie na PIMS-TS/MIS-C, by preto malo byť hospitalizované na oddelení, z ktorého je možný bezodkladný preklad na oddelenie intenzívnej medicíny," myslí si odborník.

V roku 2021 bolo na Slovensku hospitalizovaných 35 detí s touto diagnózou. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bolo medzi nimi aj jedno menej ako ročné bábätko, najčastejšie sa však liečili deti od jedného do 9 rokov. Niektorí boli hospitalizovaní viackrát, preto úrady evidujú 61 hospitalizácii s PIMS.

V Národnom ústave detských chorôb na bratislavských Kramároch bolo počas celej prvej a druhej vlny pandémie COVID19 hospitalizovaných celkovo 14 takýchto detí. Po nástupe delta variantu, od polovice októbra do polovice decembra 2021, sa však už starali o ďalších 9 detí, pričom v decembri zaznamenali výrazný nárast výskytu tohto syndrómu.

Najviac pacientov s PIMS mali v košickej Detskej fakultnej nemocnici, spolu 52. Od novembra 2020, kedy sme hospitalizovali prvého pacienta do konca druhej vlny liečili 35 detských pacientov. V lete 2021 pribudli ďalší dvaja a od augusta 2021 ich museli hospitalizovať 15.

V Bratislave sú hospitalizované aj deti z iných regiónov. Nemocnica eviduje viac takýchto prípadov z tých regiónov na strednom a východnom Slovensku, kde bola horšia epidemiologická situácia. Prípadov bolo viac, alebo sa objavili v miernom predstihu pred regiónmi, kde bola situácia lepšia.

Celkovo sa na Slovensku koronavírusom nakazilo 167 800 detí a mladých ľudí do 20 rokov, väčšina - vyše 118-tisíc v tretej "delta" vlne. Z celkového počtu bolo necelých 1500 detí a mladých ľudí hospitalizovaných, pričom 24 skončilo na umelej pľúcnej ventilácii a 12 zomrelo.

(Prečo sa detské nemocnice obávajú omikron vlny a prečo podľa lekárov aj deti treba chrániť pred koronavírusom, si prečítajte v denníku SME v rozhovore s pediatričkou Veronikou Vargovou, prednostkou Kliniky detí a dorastu Detskej fakultnej nemocnice Košice.)

Koľko trvá pobyt v nemocnici?

Deti, ktoré majú zápalový syndróm, musia pri príjme do nemocnice absolvovať PCR test. Môže sa totiž stať, že sú stále pozitívne (viac v poslednom odseku). V tom prípade ich hospitalizujú na špeciálnom oddelení pre pozitívnych pacientov. Ak jej ich stav vážny, starajú sa o ne na Detskej klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny NÚDCH.

Cieľom liečby je „vypnúť“ imunitný systém, aby sa zastavil zápal a potom ho znova naštartovať, aby sa znížilo riziko dlhodobého poškodenia organizmu. Podľa informácií Detskej fakultnej nemocnice Košice sa zápalový syndróm lieči kombináciou týchto liekov: intravenózne imunoglobulíny, kortikosteroidy, lieky zabraňujúce zvýšenej zrážanlivosti krvi, biologické lieky (anakinra, tocilizumab).

"Keďže klinický stav dieťaťa s PIMS-TS/MIS-C sa môže rýchlo meniť, všetky zainteresované oddelenia úzko spolupracujú, aby bola pre dieťa vždy zabezpečená optimálna starostlivosť. Na starostlivosti o tieto deti sa okrem pediatrov a lekárov intenzívnej medicíny podieľajú aj neurológovia, chirurgovia, rádiológovia aj naše laboratóriá," hovorí reumatológ Dallos.

Aj napriek tomu, že niektoré deti majú ťažký priebeh, sa podľa neho ich stav môže rýchlo zlepšiť. Väčšina z detí, ktoré ošetrovali na Kramároch, bola hospitalizovaná asi 8 dní. Tie, ktoré mali závažnejší priebeh a vyžadovali si intenzívnu starostlivosť, strávili v nemocnici asi 20 dní. Úmrtie na tento zápalový syndróm úrady nezaznamenali. "MIS-C, resp. PIMS sú klinicky definované jednotky, ktoré nie sú morfologickou príčinou smrti. Preto ich Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá dôvod evidovať," uvádza Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Zotavia sa do pol roka?

Keďže PIMS pôsobí rôzne oblasti tela, aj po prepustení domov môžu u detí pretrvávať rôzne príznaky, napríklad problémy so srdcom, obličkami a dýchaním, bolesti brucha, hnačka, slabosť, problémy s koncentráciou, spánkom, kolísavosť emócií, strata čuchu, alebo chuti, zmena sluchu, problémy s prehĺtaním.

Podľa štúdie, zverejnenej v časopise Lancett, sa do 6 mesiacov systémový zápal vyriešil u všetkých 46 sledovaných pacientov s priemerným vekom 10 rokov, ktorí sa štúdie zúčastnili, okrem jedného. Vyliečené deti sa tak mohli vrátiť do školy.

Do pol roka sa vyriešili aj problémy u tých detí, ktoré mali zasiahnuté srdce. Echokardiogramy boli po pol roku normálne u 96 percent pacientov a gastrointestinálne symptómy, ktoré boli hlásené u 45 (98 percent) zo 46 pacientov, boli po pol roku prítomné u šiestich (13 percent) pacientov.

Svalové testy ukázali, že 45 percent detí bolo ešte po pol roku zoslabnutých, u menšej časti detí zaznamenali aj emocionálne ťažkosti.

Štúdia ukázala aj to, že prítomnosť vírusu v tele pacientov pretrvávala. Až 38 detí (teda 90 percent) zo 42 pacientov, ktorí mali pozitívne protilátky na SARS-CoV-2 IgG do 6 týždňov od prijatia, bolo pozitívnych aj po pol roku.

"Dbajte na to, aby mali Vaše deti v procese uzdravovania dostatok pohybu i odpočinku. S aktivitami začnite postupne a každým dňom ich zvyšujte," radia odborníci z Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. Keďže deti s PIMS dostávali lieky na utlmenie imunitného systému, mali by sa vyhýbať infekčným chorobám.