Čo dýchame cestou do školy či práce? Znečistenie vzduchu na zastávkach a pri rušných križovatkách v Bratislave prekračuje limit Európskej únie i Svetovej zdravotníckej organizácie.
Ten je 40 mikrogramov oxidu dusičitého na meter kubický, čo prekročili merania pri nákupnom centre Avion. Tesne pod limitom boli hodnoty na Pražskej ulici pri zastávke Hroboňova. Tretí najhorší výsledok mali merania na zastávke Prístavná na Košickej ulici. Ide o merania, ktoré urobila vo februári Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. Testovacie skúmavky umiestnila na dva týždne na viacerých miestach v Bratislave v rámci projektu Zvedavé nosy.
Oxid dusičitý (NO2) je plyn z výfukov, ktorý spôsobuje zápalové ochorenia dýchacích ciest a pľúc, zmeny v zložení krvi, alergické reakcie, poruchy imunity.
Informácie sú novinkou, lebo Slovenský hydrometeorologický ústav monitoruje kvalitu ovzdušia len na štyroch miestach v Bratislave. Tieto výsledky ukazujú, že vysoké koncentrácie sú na 11 miestach v Bratislave.
(Podrobnú mapu, výsledky a ďalšie informácie nájdete v rozšírenom článku tu.)
Lepší vzduch je len cez víkend
Doteraz bolo za najviac znečistenú križovatku považované Trnavské mýto, podľa aktuálnych výsledkov je až štvrtou v poradí.
“To, že Trnavské mýto nie je z hľadiska NO2 najviac znečistené miesto nie je prekvapením, pretože v Bratislave sú oblasti s vyššou intenzitou dopravy,” povedal portálu Živé mesto Dušan Štefánik, expert pre životné prostredie zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Podľa vedenia mesta výsledky projektu Zvedavé nosy potvrdzujú, že najväčším problémom Bratislavy je cestná doprava. “Najkritickejšia situácia v kvalite ovzdušia je pozdĺž hlavných ťahov cestných komunikácií, avšak hustota cestnej dopravy v centre mesta je taká veľká, že zhoršená kvalita ovzdušia zasahuje v podstate celé centrum mesta,” zhodnotil magistrát.
Merania na Trnavskom mýte ukazujú, ako veľmi doprava ovplyvňuje výskyt škodlivých plynov v ovzduší. Kým v nedeľu poobede tam namerali hodinové koncentrácie 19 mikrogramov oxidu dusičitého na meter kubický, v pondelok ráno o 8.00 už vystúpili až na 47 mikrogramov.
Pritom sú prázdniny, kedy je v uliciach hlavného mesta oveľa menej áut ako bežne. “Najhoršie koncentrácie spomínaných látok sú v zimnom období, pretože je viac emisií najmä z lokálneho vykurovania a sú zhoršené rozptylové podmienky,” hovorí Štefánik. Rekordne nízke hodnoty znečistenia zase boli v Bratislave namerané počas najtvrdších opatrení v súvislosti s koronavírusom.
Áut len pribúda
To len potvrdzuje, že liekom na zlý vzduch v hlavnom meste je menej áut v uliciach. Bratislava má podľa strategických dokumentov do roku 2025 znížiť podiel áut na doprave v meste z dvoch pätín na 35 percent. Podľa celoeurópskeho Dohovoru mala už do roku 2020 splniť cieľ Európskej únie – znížiť emisie CO2 o pätinu.
Aktuálne dáta o podiele áut na doprave v meste síce magistrát nemá, hlavne v posledných rokoch však mesto trpí dopravnými kolapsmi pre stále sa zvyšujúci počet áut. Za desať rokov počet registrovaných áut v Bratislave narástol o viac ako stotisíc.
Súčasné vedenie mesta v programovom vyhlásení sľúbilo skvalitňovanie a posilňovanie MHD a regulovanie počtu áut. Preto zavádza parkovaciu politiku, preferenciu MHD na križovatkách, bus pruhy a (aj keď pomaly) cyklopruhy.
Bratislava je zamorená viac, ako sme si mysleli
