Znížená mobilita Bratislavčanov nielenže pomohla, aby sa medzi ľuďmi nešíril koronavírus, ale dočasne vyriešila aj problémy s dopravnými zápchami a znečisteným ovzduším. V Bratislave tak namerali rekordne nízke hodnoty plynov, ktoré ničia naše zdravie. Odborníci na celom svete tak aj v súvislosti s globálnym otepľovaním vyzývajú, aby sa mestá už nevracali do stavu pred epidémiou koronavírusu. Ľudia by však museli zmeniť návyky.
Analytička Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Veronika Antalová si myslí, že je to reálne, keďže už mali možnosť vyskúšať si iný spôsob fungovania.
“Súčasná kríza priniesla priam revolúciu v práci z domu, či využívaní internetových konferencií. Videokonferencie môžu byť vhodnou alternatívou k osobnému stretnutiu, ktorá v prípade cestovania na veľké vzdialenosti môže aj výrazne znížiť negatívny vplyv takýchto stretnutí na životné prostredie,” povedala pre portál Živé mesto.
Online porada bratislavského primátora. FOTO: FB Matúš Vallo má rád Bratislavu
Čo je horšie, ísť do baru či MHD?
Ľudia sa však opäť začínajú presúvať do práce či do škôl. V Bratislave sa už opäť začali tvoriť aj dopravné zápchy. Ak sa obyvatelia mesta pre obavy z vírusu neodvezú električkou, ale presadnú do áut, môže sa podľa analytičky kvalita ovzdušia v mestách ešte zhoršiť oproti “predkoronovému” stavu.
V Bratislave je najlepší vzduch v tomto tisícročí - Živémesto.sk
MHD patrí k miestam, kde je vyššie riziko nákazy. Skúsenosti zo zahraničia však ukazujú, že vírus sa najviac šíril na masových podujatiach. Aj preto sú od stredy 20. mája povolené len podujatia pre najviac sto ľudí.
“Veľmi rizikové pre ochorenie COVID-19, ale aj pre iné respiračné ochorenia, sú miesta s vysokou koncentráciou ľudí v uzavretom priestore, kde zotrvávajú aj dlhší čas, napríklad bary a diskotéky,” vysvetľuje Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva. V obchodoch je podľa nej síce vyššia koncentrácia ľudí, pri dôslednej dezinfekcii a disciplíne zákazníkov sa dá zabrániť šíreniu infekcie.
Bratislavský Dopravný podnik vozidlá dezinfikuje. “Riziko infekcie v autobusoch a vlakoch závisí od toho, či sú preplnené a aký odstup si dokážete udržať od ostatných,” uvádza BBC. Platí to aj pre zastávky a stanice.
Ako sa nenakaziť v MHD:
nenastupujte do preplneného vozidla
počkajte, kým všetci vystúpia
menej prestupujte, ak sa dá
udržujte si odstup dva metre od ostatných, ak nie, nasaďte si rúško
umyte, alebo vydezinfikujte si ruky hneď, ako to bude možné
Nechajte ju ísť
Newyorský starosta Bill de Blasio preto napríklad ľuďom odporúčal, aby si na presuny MHD vyhradili viac času a ak uvidia preplnenú električku, radšej počkali na ďalšiu.
“Vyhýbajte sa preplneným vozidlám, v prostriedkoch hromadnej dopravy nekonzumujte jedlo, nechytajte si nos, ani si nepretierajte oči,” odporúča hovorkyňa hygienikov Kaššová.
“Ak je vzdialenosť medzi cestujúcimi menej ako dva metre, odporúčame nasadiť si rúško,” uvádza Európske centrum pre prevenciu chorôb – ECDC.
Dôležité je aj vetranie, keďže čerstvý vzduch pomáha rozptýliť kvapôčky nákazy.
Treba tiež vedieť, že v Bratislave aktuálne evidujú nízky počet nakazených – 31. Riziko, že stretnete nakazeného v MHD, tak nie je vysoké. Celkovo bolo v Bratislave 207 nakazených, no väčšina sa vyliečila.
Čo urobí mesto?
Dopravný podnik tiež bude predlžovať platnosť električeniek, ktoré boli predplatené počas najprísnejších opatrení proti šíreniu koronavírusu.
Analytička tiež podotýka, že mnohé mestá v zahraničí sa po návrate k bežnému spôsobu fungovania snažia zvýhodniť chodcov a cyklistov. “Napríklad v Paríži alebo Bruseli tak za veľmi krátke obdobie výrazne zlepšili podmienky pre chodcov a cyklistov v meste,” hovorí Veronika Antalová z IEP.
Bratislava má stále málo bezpečných mestských cyklotrás. Magistrát sľubuje aspoň to, že škrty, ktoré musel urobiť v súvislosti s koronavírusom, sa ich budovania nedotknú. “Ako prvé mesto na Slovensku pripravujeme realizáciu ochranných cyklopruhov a pokračujeme v už rozbehnutých projektoch oddelených cyklotrás,” vraví hovorkyňa magistrátu Katarína Jánošíková.
Aktuálne tiež chystajú zväčšenie ostrovčeka pre chodcov na križovatke na Račianskom mýte, pričom už zrušili odbočku zo Šancovej na Račiansku.
Minister školstva Branislav Gröhling v Trnave predviedol, ako môžu rodičia voziť deti do školy. FOTO: FB Branislava Gröhlinga, Lukáš Grinaj
Do práce len autom?
Podľa celosvetového prieskumu si až 71 percent ľudí myslí, že zmena klímy predstavuje z dlhodobého hľadiska aspoň taký veľký problém ako aktuálna pandémia. Prieskum však ukazuje, že dopravné návyky ľudí sa menia len veľmi pomaly. Za posledných šesť rokov narástol len o 5 percent počet tých, ktorí začali namiesto auta používať MHD, bicykel či chodiť pešo.
Bratislavčania sú tiež na auto priveľmi zvyknutí. Podľa prieskumu z roka 2014 viac ako polovica z nich jazdí do práce autom a tretina využíva MHD. Sadajú doň, aj keď potrebujú prejsť menej ako päť kilometrov.
V MHD sa najčastejšie vozia školáci. Odpoveď na otázku, či ich rodičia budú viacej voziť autom, sa však dozvieme až neskôr. Od júna bude otvorený len prvý stupeň základných škôl a práve mladšie deti zvyknú rodičia voziť. Rozvoz detí je zároveň podľa spomínaného prieskumu najčastejším dôvodom, prečo rodičia idú do práce autom.
Premávka v okolí škôl však znamená, že zlý vzduch dýchajú aj školáci. Iniciatíva Za čisté ovzdušie vlani v novembri namerala zvýšené koncentrácie drobných častíc PM 2,5 a PM 10, ale aj ultra jemných častíc, ktoré SHMÚ nesleduje, aj v ovzduší pri školách na Palisádoch, Vazovovej a Novohradskej .
(Poznámka: Prieskum v rámci mestského dopravného generelu je síce z roku 2014, odvtedy sa však dopravná situácia v hlavnom meste len zhoršila. Bol robený na vzorke 10-tisíc domácností.)
