Ľudia odmietli stavbu slovenského Silicon Valley kvôli doprave

Ľudia odmietli stavbu slovenského Silicon Valley kvôli doprave
Nový technologický park vo Vajnoroch. Aktuálne je na stole jeho územný plán zóny, po jeho schválení sú pripravení na územné konanie. (Zdroj: CEPIT)
Písmo: A- | A+

Najprv sa musí zlepšiť doprava, potom môžete stavať, odkázali obyvatelia Vajnor autorom projektu.

Štúdie vždy vyjdú

Na jednom z predvolebných stretnutí v roku 2018 hovoril budúci primátor Bratislavy Matúš Vallo vtip, ktorý si vraj medzi sebou hovoria architekti: "Videl si už dopravnú štúdiu, ktorá nevyšla?" Tento vtip ani nie je smiešny, lebo vďaka tomu, že developerom v dopravnej štúdii vždy vyjde, že novej výstavbe stačí pôvodná infraštruktúra, dnes v Bratislave každodenne kolabuje doprava. Každá nová výstavba znamená prílev ďalších áut.

Vallo na tento problém sľuboval liek, Metropolitný inštitút Bratislava, ktorý by takéto štúdie vypracovával namiesto developerov. Inštitút už funguje, pričom jeho úlohou je "vypracovávať strategické dokumenty, kľúčové pre správne plánovanie a smerovanie mesta." V prípade električky okolo Nového SND však Vallo vychádzal z dopravnej štúdie developera. (Viac tu:)

Tento týždeň zase zástupcovia projektu CEPIT, nového technologického parku, ktorý má vyrásť na okraji mesta vo Vajnoroch, presviedčali budúcich susedov, že výstavba nezhorší dopravnú situáciu vo Vajnoroch. Dopravná štúdia im totiž "vyšla."

Obrázok blogu
(zdroj: CEPIT)

Sedia čísla?

"Prepočty väčšinou investorom vyjdú, ale už teraz je doprava neúnosná," podotýkala na utorkovej verejnej diskusii k hodnotiacej správe územnoplánovacej dokumentácie CEPIT-u mestská a miestna poslankyňa Monika Debnárová. "Nemáme záujem, aby nám narástol počet obyvateľov bez toho, aby bola vyriešená doprava," povedala poslankyňa, ktorá tiež zabezpečila dopravno-kapacitné posúdenie, ktoré má ukázať zaťaženie Vajnor v celom kontexte. "Budem zvedavá, ako sa bude zhodovať s tým, ktoré ste si dali vypracovať," dodala.

Vajnorský poslanec Václav Fekete si myslí, že výpočty "vyšli," lebo nebola zohľadnená ďalšia pripravovaná výstavba vo Vajnoroch. "Pri štúdiách mi chýba kumulatívny účinok," povedal. Fedor Zverko, ktorý dopravný posudok napísal, tvrdil, že pracoval s aktuálnymi údajmi. "V každej fáze prípravy CEPIT-u bolo urobené dopravno-kapacitné posúdenie. Prepočítal som to, všetko to vyšlo," povedal Zverko.

Tomáš Šembera v hodnotiacej správe uvádza, že dopravno-kapacitné posúdenie bolo spracované kumulatívne, nespomína však pripravovaný megaprojekt Nové Vajnory pre viac ako 14-tisíc obyvateľov, ani tisícovú Nemeckú dolinu, iba projekt Šuty pre tisíc obyvateľov. Zverko je pritom podpísaný aj pod dopravným posudkom k projektu Nové Vajnory, ktoré majú vyrásť neďaleko CEPIT-u. Ich výstavbe ale bráni fakt, že pozemky Starého letiska sú určené na športový účel a developerovi sa ešte nepodarilo presadiť ich zmenu na bývanie.

Do najhoršej križovatky?

Doprava je aktuálne najväčším problémom tejto okrajovej časti Bratislavy, hrdej na atmosféru dediny v meste. Vajnoráci každé ráno vyrážajú do zápchy, ktorá siaha od konca "dediny" minimálne po Zlaté piesky, ale bežne aj po Freshmarket. Cez Vajnory totiž prechádzajú autá z neďalekého satelitu Čierna Voda, Chorvátskeho i Slovenského Grobu. Už v roku 2011 porátala správa ciest, že po ceste z Čiernej Vody prejde denne takmer 11-tisíc vozidiel. Kruhový objazd na začiatku Vajnor zase mestský dopravný generel v roku 2014 označil za najhoršiu križovatku v meste, počet zastavení na objazde bol vtedy 4 480 áut za hodinu.

Vajnory majú aktuálne 5976 obyvateľov a nová štvrť CEPIT, ktorá má byť bratislavským Silicon Valley, má pritiahnuť 5519 zamestnancov, 4890 študentov a 2484 obyvateľov, čo je spolu 12 893 ľudí. V dopravnej štúdii, ktorú si dal urobiť CEPIT, vyšlo, že bude stačiť, ak sa táto nová štvrť pripojí na už dnes preťaženú Rybničnú ulicu (na videu) a z druhej strany bude dobudovaný výjazd na obchvat Bratislavy D4.

V doprave sa Cepit spolieha hlavne na napojenie na diaľnicu.
V doprave sa Cepit spolieha hlavne na napojenie na diaľnicu.  (zdroj: Návrh ÚPZ)

Hlavne autom

"Pripojenie z diaľnice bude dominantné, z Rybničnej sekundárne, v prvej fáze normálnou odbočkou a v konečnej fáze cez kruhový objazd," povedal na prezentácii architekt Ľudovít Urban, ktorý územný plán zóny CEPIT pripravoval. V novej štvrti má vzniknúť 5057 parkovacích miest v situácii, kedy má Bratislava podľa strategických dokumentov do roku 2025 znížiť podiel áut na doprave v meste z dvoch pätín na 35 percent, čo sa zatiaľ nedarí. Za desať rokov počet registrovaných osobných áut v Bratislave narástol o viac ako stotisíc, je ich 300 tisíc.

Liekom na "zápchu" je mestská hromadná doprava, pre Vajnory však (tak ako pre ďalšie okrajové časti) platí, že väčšina obyvateľov sadá do áut, lebo ich lokálne autobusy, ktoré chodia mimo špičky každú polhodinu, nelákajú. Vajnoráci by radi presadli na električku, o ktorej predĺžení zo Zlatých pieskov počúvajú už asi 15 rokov. Vedenie Vajnor síce tvrdí, že projekt "podporuje", dodnes však neurobilo ani to, aby pre ňu presadilo územnú rezervu v mestskom územnom pláne a tak jej koridor môže "zarastať" stavbami. Túto úlohu pritom zaradilo medzi svoje programové priority.

Prečo Vajnory doteraz mesto nepožiadali, aby rezervu pre električku zaradilo do zmien územného plánu, starosta Michal Vlček nevedel povedať. "Za mestskú časť považujeme za dôležité, aby CEPIT bol obslúžený veľkokapacitnou dopravou," tvrdil.

Šéfka stavebného úradu Vajnor Ingrid Krumpolcová si myslí, že stačí, keď je rezerva pre električku zapracovaná do aktuálneho návrhu územného plánu zóny.

CEPIT s ňou tiež vo svojom projekte ráta. "Je záujmom CEPIT-u, aby územie bolo električkou obslúžené. Z hľadiska dopravy nie je nevyhnutne potrebná, vie ju zvládnuť individuálna automobilová doprava a MHD, ale napojenie električky bude znamenať zvýšenie komfortu," tvrdí architekt Urban.

"Na realizáciu električky treba vyvinúť širší tlak vedenia mestskej časti, poslancov, samosprávneho kraja," myslí si zase Tomáš Šembera, ktorý spracoval správu o hodnotení územno-plánovacej dokumentácie CEPIT-u.

Podklady pre zapracovanie električky do územného plánu totiž existujú už od roku 2008, kedy bola práve kvôli CEPIT-u vypracovaná štúdia s viacerými variantmi električkového prepojenia medzi Zlatými pieskami a CEPIT-om, Račou, respektíve Krasňami a CEPIT-om, alebo zokruhovaním električky zo Zlatých pieskov do Rače okolo novej štvrte. Na základe tejto štúdie teda mohla byť vybraná trasa dávno zapracovaná do územného plánu, ale aj rozbehnuté práce na električke a nezačal by jej koridor postupne zarastať.

Pre budovanie električiek je momentálne ideálne obdobie, keďže eurofondy pre Bratislavský kraj boli navýšené na miliardu eur. Tá vajnorská však pre vedenie mesta nie je priorita. Viac si prečítajte tu.

Žltá trasa: Rača - Vajnory - Cepit, 
červená: Krasňany - Rendez - Vajnory - Cepit, 
modrá: Zlaté piesky - Vajnory - Cepit.
Žltá trasa: Rača - Vajnory - Cepit, červená: Krasňany - Rendez - Vajnory - Cepit, modrá: Zlaté piesky - Vajnory - Cepit.  (zdroj: Reming)

Električka spí

Samotné Vajnory si električku ako podmienku pre vybudovanie CEPIT-u nedali. Starosta Michal Vlček v reakcii na tento blog na Facebooku uviedol: "Električka nie je definovaná v súčasnom územnom pláne hlavného mesta a takto formulovaná pripomienka by bola negovaná a teda automaticky bezpredmetná." Práve on ako štatutár mestskej časti má tú kompetenciu, aby hlavné mesto požiadal o zaradenie územnej rezervy pre električku do mestského územného plánu.

Vybudovanie električky je totiž od roku 2005 súčasťou Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Vajnor ako opatrenie na zlepšenie dopravy. Nie tej budúcej, ale súčasnej.

Mestská časť však v návrhu územného plánu zóny CEPIT konštatuje, že jej nevybudovanie "nebude obmedzujúcim faktorom rozvoja územia."

Vajnoráci, ktorí prišli na prerokovanie dokumentu, sa zhodli na tom, že podmienkou výstavby má byť vyriešená doprava a netreba sa spoliehať na to, že v budúcnosti bude čokoľvek postavené, alebo dokončené.

"Napojenie z diaľnice je vo vysokom štádiu, je vydané územné rozhodnutie a NDS má veľkú časť parciel pod komunikáciou vykúpenú, alebo pripravenú," tvrdil architekt Urban. Odhaduje, že keď sa začne CEPIT stavať, spojenie už bude postavené.

Prepojenie na D4, s ktorým CEPIT ráta ako dominantným, má však dnes vážnu "chybičku" krásy. Nedá sa tade dostať na diaľnicu D1 do Bratislavy, lebo nie je vybudovaná križovatka. Všetky autá z D4, ktoré sa snažia dostať do Bratislavy, sa otáčajú pri Ivanke pri Dunaji a pokračujú po rýchlostnej ceste. Vedenie Ivanky žiada vládu o okamžité riešenie, lebo cesty okolo obce už boli preťažené dávno pred tým.

Prezentácia k CEPIT-u trvala takmer tri hodiny.
Prezentácia k CEPIT-u trvala takmer tri hodiny.  (zdroj: Martina Hilbertová)

Čo s vodou

Vajnory dlhodobo trápi aj vysoká spodná voda a preto sa ich obyvatelia obávajú, že nová výstavba tento problém iba zhorší.

"Bola spracovaná štúdia retencie, ktorá hovorí o tom, že sa vytvorí metrová absorpčná vrstva, ktorá bude mať možnosť zadržať dažďovú vodu," povedal architekt Urban, podľa ktorého by aj strechy na objektoch mali byť zelené.

Poslanec Václav Fekete, ktorý celý život pracoval vo výskumnom ústave vodného hospodárstva, posudok na "vodu" spochybňuje. "Ohľadne vodného hospodárstva nesúhlasím, ako to bolo spracované, už som to pripomienkoval v roku 2008. Hydrologické údaje majú odvtedy platnosť 5 rokov. Mal som pripomienky vo všetkých etapách, nebolo mi odpovedané," povedal.

Aj ďalší ľudia ako predseda vajnorskej stavebnej komisie Stanislav Uhlár, ktorému na návrhu územného plánu zóny prekážalo, že ráta s maximálnou zastavanosťou, sa sťažovali, že ho už v minulosti pripomienkovali a nevedia, ako boli ich pripomienky boli vyhodnotené.

"K podlažnosti som dal pripomienku, aby to bolo určené nadmorskou výškou, nerád by som, aby sme si touto zástavbou zastavali to, čo vidíme, Malé Karpaty," povedal.

Zástupca okresného úradu, ktorý by sa k zapracovaniu pripomienok vedel vyjadriť, však na diskusii prítomný nebol.

"V procese zisťovacieho konania ako aj v procese posudzovania strategického dokumentu mali občania a dotknutá verejnosť príležitosť niekoľkokrát predložiť svoje pripomienky a stanoviská. Opodstatnené pripomienky a stanoviská boli premietnuté do rozsahu hodnotenia a následne rozpracované v Správe o hodnotení," odkázal cez tlačové oddelenie ministerstva vnútra okresný úrad. To, či je ešte možné podať pripomienky, podľa neho závisí na rozhodnutí mestskej časti Vajnory.

Obľúbená cyklotrasa sa zmení na "chrbtovú kosť" novej štvrte s pešou zónou.
Obľúbená cyklotrasa sa zmení na "chrbtovú kosť" novej štvrte s pešou zónou.  (zdroj: ZŠ Jána Pavla vo Vajnoroch)

Skončí cyklotrasa?

CEPIT má vyrásť na mieste, ktoré dnes Vajnoráci i ľudia z okolia využívajú na oddych, vedie ním totiž cyklotrasa.

"Jurská cesta funguje ako priestor na korčuľovanie, v rámci CEPIT-u sa stáva chrbtovou kostrou územia. Je tam pešia zóna so zeleňou, možnosti športovania nebudú obmedzené," tvrdil architekt Urban.

V novej zóne bude podľa neho vybudovaná stredná škola (na severnom okraji územia), zdravotné strediská a tri až štyri materské školy. Vo Vajnoroch sú aktuálne dve škôlky, jedna s rozšírenou kapacitou, druhá dvojtriedna.

Projekt bude podľa Tomáša Šemberu, ktorý spracoval hodnotenie dokumentácie, stavaný vo viacerých etapách, nebude teda hotový za päť alebo desať rokov. Keď sa však schváli územný plán zóny, začnú s prípravami stavby. Dokumentáciu pre územné rozhodnutie totiž už majú spracovanú.

Šembera vyzval ľudí, aby schvaľovanie územného plánu zóny neblokovali. "Investor má právo niečo postaviť. Mohli ste tu mať tepláreň, výrobu," tvrdil. V územnom pláne mesta je totiž pre túto lokalitu aj priemyselná funkcia, územný plán zóny teda spresní, čo konkrétne tam môže byť. "Momentálne tu je možné stavať, môžete tu mať iné hmoty, vyššie, môžu to byť bytové domy. A možno sa prijme nový stavebný zákon a stavby nebude povoľovať vaša mestská časť," dodal.

Z ornej pôdy sa za Ďurkovského stal priestor pre priemyselnú funkciu (301) a občiansku vybavenosť, bývanie (201).
Z ornej pôdy sa za Ďurkovského stal priestor pre priemyselnú funkciu (301) a občiansku vybavenosť, bývanie (201). (zdroj: ÚPZ CEPIT)

Ešte pred pár rokmi pritom šlo o ornú pôdu, ktorá bola podľa Hospodárskych novín v zmene územného plánu v čase primátora Andreja Ďurkovského preklasifikovaná na obytnú a priemyselnú funkciu. Vtedajšia starostka Vajnor, dnes poslankyňa SaS Anna Zemanová tvrdila, že ich mesto obišlo a zmena bola prijatá protizákonne.

Nie je však známe, aký investor sa do projektu pustí. Jeho zástupcovia sa sťažovali, že mu vláda nie je naklonená. "Všetci hi-tech investori sa pýtajú, akú pomoc mi vláda vie poskytnúť. Obišli sme členov vlády, povedali: keby ste boli priemyselný park, tak áno," tvrdil Andrej Hrádocký z firmy CPT Infra, ktorej patria pozemky. Vlastní ju CEPIT Holding. Ten zastupuje podnikateľ Thomas Amerding.

Ilustračná vizualizácia novej štvrte.
Ilustračná vizualizácia novej štvrte.  (zdroj: CEPIT)

Skryť Zatvoriť reklamu