Práca v domovoch seniorov je náročná a zle finančne ohodnotená. Opatrovatelia a zdravotníci ju musia jednoducho robiť z lásky. Ak sa však medzi nimi objaví niekto, kto nemá čisté úmysly, štát to zistiť nedokáže, hoci nástroje na to má. Na Slovensku, kde v tisícke domovov žije asi 50 tisíc ľudí, sa tak vyskytli prípady, kedy starých a chorých ľudí zanedbávali a týrali, pričom niektorí aj zomreli. Polícia rieši aj podozrenia, že boli pripravení o majetok.
“Bez efektívnej kontrolnej činnosti môžu podobné excesy zostať dlhodobo neodhalené,” skonštatovala ombudsmanka Mária Patakyová po tom, čo sa jej úrad problému venoval.
Tma pod lampou
Úrady napríklad neprišli na to, že v rokoch 2016 až 2018 v domove Iris v centre Bratislavy falošný lekár podával klientom lieky, ktoré nemali predpísané, čo mohlo urýchliť ich smrť. Prokuratúra ako poškodených označila 23 klientov, z toho 13 zomreli. Úrady pritom mali kontrolovať nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj odbornosť zamestnancov. Zasiahli až pol roka po tom, čo dostali anonym.
Osem obetí má “utajená” epidémia koronavírusu v domove v Pezinku, ktorej príčinu rieši bratislavská kriminálka. Preveruje aj podozrenia z podvodov na klientoch ružinovského domova Steffi. Pokutou úrady vybavili medializované pochybenia v domove Archa a v staromestskom Seniorcentre na Podjavorinskej.
“Aby sa takýmto zlyhaniam v zariadeniach sociálnych služieb do budúcnosti zamedzilo, respektíve, aby boli odhalené čo najskôr, je nutné jasné rozdelenie kompetencií, na ktorom sa zhodnú a ktoré budú rešpektovať všetci aktéri, a dostatočná frekvencia dôkladných kontrol,” píše ombudsmanka.
Kto a čo kontroluje?
1. kraj, ministerstvo sociálnych vecí, obce – sociálne služby
2. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, úrady verejného zdravotníctva, hasiči – zdravotná starostlivosť, hygiena
Ak si chce niekto založiť domov pre seniorov, musí splniť množstvo podmienok, až potom ho kraj zaregistruje. Vyššie územné celky by však mali naďalej kontrolovať, či daný domov zákonné podmienky spĺňa. Napríklad, či sú zamestnanci domova kvalifikovaní. V prípade domova Iris, ktorý sídlil doslova “pod lampou”, len pár metrov od sídla ministerstva sociálnych vecí, bol kuchár lekárom i šéfom zariadenia. Oficiálne ale domov Iris zastupovali iní ľudia.
Bratislavský doktor Smrť
“Obžalovaný Ivan B. bol údajne vlastníkom zariadenia a Nezisková organizácia IRIS si ho od neho prenajímala. Od roku 2015 bol údajne predsedom správnej rady,” vysvetlil portálu Živé mesto prokurátor Matej Izakovič.
Nepísaný šéf spolu so sestričkou, ktorá bola v skutočnosti upratovačkou, podľa prokuratúry klientom podávali lieky, ktoré nemali predpísané. Ukázala to toxikologická expertíza.
“V danej trestnej veci je vedených celkovo 23 poškodených, z toho 13 ľudí zomrelo, u troch bola vykonaná pitva a preukázaná príčina smrti – kombinácia závažných zdravotných diagnóz a toxického účinku lieku Tramadol, prípadne Morfín,” hovorí prokurátor. Ide pritom o lieky, ktorých použitie je limitované.
Prokurátor hovorí, že falšovanie receptov sa nepotvrdilo. Recepty podpisoval buď obvodný lekár, lekár, ktorý s domovom spolupracoval, alebo ich nosili príbuzní pacientov. Falošný lekár tak podľa obžaloby poškodil zdravie klientov a ohrozil ich život, za čo mu hrozí väzenie od troch do ôsmich rokov.
Klienti boli podľa zverejnených fotografií bití a zväzovaní. Falošný lekár sa zatiaľ podľa videa na youtube veselo zabával. Podľa zistení polície si do domova vodil sexuálnych partnerov, ktorých nakazil vírusom HIV, za čo tiež môže byť potrestaný.
“Koľko podobných prevádzok na Slovensku funguje bez povšimnutia?” pýta sa ochrankyňa práv.
Sídlo domova Iris v centre Bratislavy (vľavo). Foto: Google Maps
Nikto nie je zodpovedný?
Ani jeden zo štyroch úradov sa podľa ombudsmanky necítil byť za kontrolu zariadenia, a tým pádom aj vzniknutú situáciu zodpovedný.
Vinu si prehadzovali vinu z jedného na druhý. Podľa mestskej časti Bratislava – Staré Mesto bol za kontrolu tohto zariadenia zodpovedný Bratislavský samosprávny kraj, keďže prevádzku povolil. Ten ale tvrdil, že právo na kontrolu má ministerstvo sociálnych vecí, ktoré mu poskytlo dotáciu. “MPSVR SR nebolo doručené žiadne podanie poukazujúce na porušovanie ľudských práv a slobôd prijímateľov sociálnej služby,” tvrdí hovorca ministerstva Michal Stuška.
Podľa neho ministerstvo v októbri 2017 dostalo podanie o nesprávnom podávaní liekov a injekcií, postúpilo ho však Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
“Keďže podania obsahovali iba všeobecné informácie (bez mien klientov a dohliadaného obdobia), Úrad vyzval podávateľov na ich doplnenie; tí ho však ďalej nekontaktovali a úrad tam preto na kontrolu nešiel,” píše ombudsmanka. Hrozné praktiky tak pokračovali až do leta 2018, kedy polícia hlavných aktérov obvinila a zariadenie zavreli.
Po prevalení škandálu vedenie Bratislavského kraja zriadilo “sociálnu kobru”, skupinu na kontrolu súkromných zariadení, ktorých je v kraji 180. Dnes sa ukazuje, že nemalo pod kontrolou ani vlastné zariadenie v Pezinku.
(O Pezinku a ďalších troch prípadoch si prečítajte tu:)
