Už minulý rok zaznamenali vedci Slovenskej akadémie vied výskyt exotického komára Aedes japonicus v Bratislave, Košiciach, Prešove a vo Zvolene. Kde presne, zatiaľ nezverejnili.
Bratislavský magistrát, ktorý rieši likvidáciu komárov na území hlavného mesta, dnes potvrdil, že výskyt tohto komára zaznamenal na ľavom brehu Dunaja. Ten siaha od Devína až po Ružinov.
“Hlavný mestský biológ potvrdil, že ide o výskyt s menším rozsahom, ktorý nepredstavuje zvýšené nebezpečenstva pre ľudí,” uviedlo vedenie mesta. “Invazívny komár Aedes japonicus pôvodom z Ázie, má schopnosť prenášať napríklad vírusy japonskej encefalitídy, chikungunya, dengue alebo aj Zika,” tvrdí magistrát. Podľa neho sa ale tieto vírusy doposiaľ nevyskytli na našom území a preto by ani ich prenos v našich podmienkach nemal hroziť.
Dá sa očkovať?
"Pre oblasť Slovenska však tvorí riziko najmä prenosu už cirkulujúcich patogénov na našom území, akým je aj západonílsky vírus, ktorý bol zaznamenaný hlavne na juhu Slovenska," tvrdia vedci zo SAV.
S očkovaním proti chorobám, ktoré japonicus prenáša, je však problém. “Sú dostupné vakcíny aj proti niektorým komármi prenášaným vírusom ako napríklad vírus žltej zimnice. Napriek tomu, že napríklad očkovanie proti západonílskemu vírusu u ľudí nie je dostupné, vyvinuté sú vakcíny pre kone,” povedala portálu Živé mesto Viktória Čabanová z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, odborníčka na komáre.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré je u nás bežne dostupné, je podľa nej priamo mierené na tento konkrétny vírus. Proti japonskej encefalitíde, ktorú komár môže prenášať, by tak zrejme nefungoval.
Vírus Zika na Slovensku doteraz zaznamenali len u importovaných prípadov. Podľa Úradu verejného zdravotníctva má ochorenie, spôsobené Zika vírusom, zvyčajne mierny priebeh, no môže spôsobiť aj mikrocefáliu – zaostávanie rastu mozgu, Guillain-Barré syndróm – akútne zápalové postihnutie periférnych nervov a iné autoimunitné neurologické komplikácie.
Čo mu vadí?
V okolí hlavného mesta žijú desiatky druhov komárov z rodov Aedes, Culex a Anopheles, ktoré tiež prenášajú ochorenia, ich prítomnosť však podľa magistrátu doposiaľ nijako neohrozila zdravie ľudí.
BTI postrek, ktorý magistrát používa, podľa tlačového oddelenia funguje účinne na larvy bez rozdielu rodu a tak by mal byť účinný aj proti novému druhu.
Magistrát tvrdí, že ním doteraz zasiahli na 2 504 839,1 metrov štvorcových na území celej Bratislavy. Po nedávnych dažďoch sa však komáre v hlavnom meste tak premnožili, že sa na niektorých miestach nedalo vydržať – napríklad v Sade Janka Kráľa či Prüger-Wallnerovej záhrade a to aj po nastriekaní repelentom.
Do boja proti komárom by sa tak mali pustiť aj obyvatelia. "Aedes japonicus sa neliahne v záplavových územiach, nachádza sa skôr v menších liahniskách, obľubuje tmavé povrchy ako sú napríklad staré pneumatiky. Záhradkári či majitelia dvorov, kde sa môžu vyskytovať malé vodné plochy, by mali častejšie dbať na vylievanie stojatej vody," odporúča magistrát.
Podľa odborníčky treba raz za týždeň vymeniť vodu vo vedrách, sudoch, odkvapoch, kvetináčoch, či vodných fontánkach, alebo ich prekryť, aby do nich samičky nevedeli naklásť vajíčka.
Nie všetky vodné plochy v záhrade je však možné každý týždeň vylievať. Problémom môžu byť práve záhradné jazierka. "V záhradných jazierkach je veľmi vhodné chovať druhy rýb, ktoré sú známe tým, že požierajú veľké množstvo lariev," odporúča Viktória Čabanová, odborníčka na komáre Slovenskej akadémie vied (SAV).
Podľa štúdie, zverejnenej v časopise Nature, je však pre larvy doslova toxický bežne dostupný esenciálny olej. Viac tu:
Kedy prišiel?
Slovenská akadémia vied zverejnila informáciu o tom, že sa komár Aedes japonicus vyskytuje aj na Slovensku, v júni 2021. Išlo o výsledok Monitoringu inváznych druhov komárov z roku 2020. Miesta výskytu tohto komára v Bratislave SAV nezverejnila, magistrát zase od júna do začiatku augusta opakoval, že ho nezachytil.
“Dôvodom je odlišná metodika, ktorá sa pre monitoring inváznych druhov použila,” vysvetlila odborníčka zo SAV Čabanová. Vedci totiž po prvýkrát použili metódu ovipozičných nádob, ktorá je podľa nej veľmi citlivá hlavne v čase, keď tieto druhy ešte nie sú početné.
Magistrát však používal CO2 pasce, kde sa však podľa odborníčky komáre začnú chytať, až keď je ich početnosť hojná.
Pasce sú na miestach ako Vrakuňa, Čunovo, Rusovce, Draždiak, Staré Mesto, Lamač, Karloveské rameno, Devín, Devínska Nová Ves, Devínske jazero – na sútoku Maliny a Moravy oproti rodinným domom a záhradám. Nakoniec začali vedci s magistrátom na monitoringu inváznych druhov spolupracovať v rámci projektu Interreg a výskyt komára bol potvrdený.
Japonicus sa podľa SAV rýchlo šíri v rámci celého sveta, a v predchádzajúcich rokoch ho zaznamenali aj v susednom v Rakúsku a Maďarsku. Na Slovensku žije približne 60 druhov komárov, celosvetovo ich je až okolo 3 500.
