Dňa 12. januára 2010 po zasadnutí vlády SR, ktoré bolo zvolané z dôvodu (oprávnených) protestov autodopravcov, bola zvolaná tlačová beseda troch najvyšších predstaviteľov štátu, a teda pred kamery predstúpili prezident SR Ivan Gašparovič, predseda NR SR Pavol Paška a predseda vlády SR Róbert Fico. Mimoriadna tlačová beseda prerušila vysielanie STV1, aby priniesla, podľa môjho názoru populisticky upravenú nie celú pravdu. Dvaja docenti práva a predseda jediného ústavodarného a zákonodarného zboru SR oznámili, že (parafrázujem) došlo k protestom nie spôsobom akým povoľuje a umožňuje naša ústava a zákony, ale spôsobom akým sa ústava a zákony porušujú. Že sa vyskytol veľmi nebezpečný fenomén, že sa začína otvorene podporovať všetko to, čo je v rozpore so zákonom, s ústavou, s demokratickými princípmi, že autodopravcovia nehoráznym spôsobom v rozpore so zákonmi blokovali cesty, a pod. . Že k tomuto závažnému porušovaniu zákonov vyzývali opoziční politici, média, a že občania majú všetky možnosti ako protestovať v súlade so zákonom, ale nie tak, že zablokujú cesty. (bližšie: http://www.ta3.com/sk/reportaze/142199_tb-aktualna-politicka-situacia)
Ako bežný občan som siahol po ústave: článok 37 ods. 4: „Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon....". Štrajk spomína aj zákonník práce, ale tiež odkazuje na príslušný zákon a ním je zákon č. 2/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, zákon o kolektívnom vyjednávaní. Tento zákon vo svojich ustanoveniach paragrafov 16 až 26 upravuje štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy, a v § 21 ustanovuje nezákonnosť štrajku podľa tohto zákona. Akýkoľvek iný zákon upravujúci právo na štrajk, jeho formy a priebeh slovenské právo nemá. Ani po 3,5 ročnom vládnutí sociálnej vlády. Ďalej odcitujem z učebnice Pracovného práva prof. Barancovej (str. 788): „Na druhej strane už dlhšie obdobie po prijatí Ústavy SR v roku 1993 všeobecne v pracovnoprávnej teórii a súdnej praxi presadzuje doktrína zákonnosti aj iného štrajku, nad rámec zákona o kolektívnom vyjednávaní, ak sa ním sledujú hospodárske a sociálne záujmy zamestnancov. Podľa nej štrajk je zákonný aj nad rámec zákona o kolektívnom vyjednávaní. ...Fakt, že doteraz nedošlo k prijatiu zákona bližšie upravujúceho podmienky iného štrajku než štrajku v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy sám osebe neeliminuje ústavné právo na štrajk."
Ani z článku 37 ods. 4, ani z článku 51 ods. 1 „Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4 , čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú", ani z uvedeného zákona o kolektívnom vyjednávaní však nevyplýva zákaz štrajku z iného dôvodu, zákonom neupraveného. V súlade s jedným zo základných ústavných práv uvedených v čl. 2 ods. 3 „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá" sa domnievam, že protest autodopravcov nebol nehoráznym a nebezpečným protestom, ktorý by ohrozoval riadny demokratický chod krajiny, nebezpečne porušoval zákon a ústavu. Ústava a ani zákon takýto druh protestu nezakazujú.
Je podľa mojej mienky pravdou, že autodopravcovia mohli ohlásiť protestné zhromaždenie v súlade so zákonom č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, avšak ten neupravuje štrajk ako taký - štrajk, ako prerušenie práce na presadenie svojich hospodárskych a sociálnych práv. Áno, k porušeniu zákona došlo prípadným porušením zákona o cestnej premávke. Je však rovnakou pravdou, že autodopravcovia protestovali na európske pomery veľmi kultúrnym a ohľaduplným spôsobom, ktorý oceňovali aj občania. Stačí si urobiť prehľad protestov napríklad v Grécku, vo Francúzsku. Medzi hospodárske práva patrí právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (napr. autodopravu). Ak sú ohrozené tieto práva zavedením nových (a zle nastavených) ekonomických podmienok (napr. elektronické mýto), ktoré masívne ohrozujú výkon určitého druhu podnikania (autodoprava), majú zamestnanci a zamestnávatelia patriaci do tohto druhu podnikania právo využiť svoje ďalšie ústavné právo, a to združiť sa s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov (napr. UNAS), a v prípade potreby v zmysle ústavy využiť právo na štrajk na presadenie svojich práv (napr. čiastočnou blokádou ciest). Keďže sa jednalo o autodopravcov, neviem, ale čo mali iné blokovať ako cesty? Mali blokovať kiná? Lyžiarske vleky? Letiská? Jasné, najlepšie pre politika je, keď občan štrajkuje zavretý doma, prípadne v krčme s kamarátmi na pive. Takto to nefunguje.
Takže došlo k protestom akými sa porušuje ústava, zákony? Najnovšie sa premiér vyhráža lacným všeobecným trikom, že prípadným štrajkom rovnakým spôsobom dôjde k porušeniu práv tretej osoby. K porušeniu práv tretej osoby došlo predajom emisných kvót za cenu za akú sa predali, pretože ja ako občan (tretia osoba odvolávajúca sa na zmluvu dvoch strán štátu a Interblue Group) mám právo na priaznivé životné prostredie a štát má dbať o účinnú starostlivosť o životné prostredie. Rovnako SR chráni a podporuje hospodársku súťaž, čo nástenkovým tendrom bolo porušené, a tým pádom boli porušené práva tretej osoby zúčastniť sa hospodárskej súťaže. Ani mne sa nepáčia takéto „logické" konštrukcie, ale sú podobného duchu ako premiérove. Kto chce psa biť, palicu si nájde. Takto demagogicky falošne a zavádzajúco to potom vyzerá, keď pred kamery predstúpi s reakciou na protesty nespokojných daňových poplatníkov, protesty občanov za svoje hospodárske a sociálne práva niekto, kto vo funkcii predsedu ústavodarného (zákonodarného) zboru označí vtedajšieho prezidenta SR za „starého .uja" a nenájde v sebe morálnu sebareflexiu a bez hanby kandiduje a nechá sa sám zvoliť za prezidenta SR. Pre istotu dvakrát. K nemu sa pridá predseda vlády, ktorý napríklad bez hanby a škrupuli označí novinárov za hyeny, prostitútky, idiotov, oprávnene sa sťažujúceho občana (vlastného voliča) automaticky označí (a samozrejme mylne) za zmanipulovaného voliča opozície (dôchodca, ktorému vyvlastnili pozemky kvôli bani), a legitímne zvolenú opozíciu posiela do basy. A k nim sa družne pridá predseda NR SR, ktorý si dovolí urobiť nezákonný písomný zásah do legálne poslancami prijatého zákona, čím poruší legislatívny proces a ešte ho aj obhajuje systémom „stalo sa".
Takto sa na práva svojich občanov dívajú traja najvyšší predstavitelia štátu, presadzujúci sociálne práva a sociálny štát. Traja najvyšší reprezentanti všetkých občanov Slovenska.
Takto sa na práva svojich občanov dívali predstavitelia Komunistickej strany pri budovaní socializmu. Takto sa na svojich občanov a občianske práva díva aj Lukašenko, Chávez, Castro...
Prezident SR, premiér SR aj predseda NR SR sa zvolením stali reprezentantmi štátnej moci a občanov SR, vrátane mňa, vrátane autodopravcov, vrátane svojich voličov a vrátane voličov opozície, vrátane odborárov, vrátane novinárov. Politická animozita je prirodzená, ale vyvolávať politické spory vulgárnym a nekompetentným spôsobom je urážkou všetkých občanov a nie je cestou spájania, ale rozdeľovania. Ignorácia občanov je kopaním si vlastného politického hrobu. Už dvaja bývalí predsedovia vlád SR, ktorí občanov ignorovali, sú na ceste na svoj politický pohreb. Tretí sa zjavne pridáva, nech si môžu cestou zahrať mariáš. Vox populi vox dei.... často aj v ozvenách.
