Začala by som asi od začiatku. Keď malá umrnčaná Nikuška, ešte zabalená v perinke prišla domov z pôrodnice nemala to ľahké. Ja ako jej staršia sestra, ktorá by ju samozrejme mala chrániť, som jej hneď dala facku. Áno nebolo to odo mňa najkrajšie privítanie, ale čo som si mala počať ? Ja taká malá bambuľka, o ktorú sa každý staral, sa mala teraz deliť ? Tajne a detsky som si však v hlave predstavovala, že ak jej dám facku, naši ju odnesú späť odtiaľ odkiaľ ju aj vzali. Až keď som bola staršia som pochopila, že sa to akosi nedá.. :D
Neostávalo mi nič iné, len sa zmieriť s tým, že si budem na ňu musieť zvyknúť. No ale, Nika neNika, roky išli a nešťastie z toho, že ju k nám naši priviedli, sa neskôr prehuplo do bláznivých spoločných činností. Našla som v nej spriaznenú diabolskú dušu, dala sa nahovoriť na každú neplechu, ktorú som mala tajne v pláne ( za mlada, teraz je to už naopak :D ). Toľko toho, čo sme všetko vyviedli :D. Tak napríklad sa dala nahovoriť, že mi bude robiť asistentku keď som si chcela odskúšať svoje kadernícke schopnosti :D, jej strih nebol práve najnovší módny trend , ale Nika bola nadšená a spokojná, čo sa o rodičoch nedalo povedať :D doteraz neviem ako prišli na to, že som Niku ostrihala, veď som vlasy vo vani starostlivo zakryla toaletným papierom, jednoducho nejako moje umelecké kadernícke cítenie nepochopili :D . Tiež si spomínam ako sme oklamali rodičov, že už spíme, aby oni mohli ísť k susedom na guľáš, a my sme si potom robili s Nikou párty asi na taký štýl, že sme jednoducho museli odskúšať novú pevnú linku. Samozrejme sme vytáčali len tie najkratšie čísla. Ujovia a tety na druhom konci záchranárskej linky mali vtedy s nami veľmi ťažkú noc :D
Ani sa človek nenazdal a čo chvíľu bola Nika vyššia ako ja. Všetci si mysleli, že je staršia odo mňa (to ostalo aj doteraz) a keď sme niekomu povedali, že je to naopak nikto nám neveril :D ( to ostalo tiež doteraz) . Čo si však veľmi dobre pamätám, boli naše bunkre, čo sme si pravidelne po škole zveľaďovali a rekonštruovali až to prerástlo do pevností, o ktoré sme sa bili zo susednými deckami. Toľko klincov, čo sme ocinovi pokradli, postrácali sa mi napokon vrátilo tak, že sa jeden ocitol v mojej nohe :D dnes môžem s ľahkosťou povedať, že to bola čistá KARMA :D
Naše nevinné huncúctva nikdy neskončili inak ako bitkou od maminy :D Zrovna na sociálku to nebolo, ale mamina vedela dávať štipľavé buchnáty, ktoré sme si ale vždy zaslúžili :D .
Zlobu sme robili aj počas škôlky , školy a samozrejme aj za čias strednej školy by sa kadečo našlo. No tento článok však nie je o tom, čo všetko sme sa navyvádzali, pretože na svete je kopec súrodencov, a všetci dobre vieme ako to medzi nimi chodí. Chcela som vám však priblížiť náš vzťah, pretože možno to niekedy vyzerá, že sa chceme zabiť alebo naopak, no je to celkom úplne ináč.
Jedna vec je istá, s Nikou nám koluje v žilách jedná krv, 0 plus, a tak je ťažké sa hnevať na ňu, pretože to sa vlastne teoreticky musíte hnevať na seba :D veeeeeeľmi veľa hádok máme za sebou, a ešte viac nás čaká.. Toľko sklamaní a podrazov sme jedna druhej už pripravili.... No náš súrodenecký vzťah nie je ako vzťah nejakého páru, keď sa pohádame nepotrebujeme uzmierenie, ale keď sa pohádame stačí nám len, že sa na seba pozrieme a vieme, že aj tak jedna druhú budeme v živote vždy potrebovať :) Nie je to len taký hocijaký vzťah, kamarátsky nie nie, je to niečo oveľa silnejšie.. Ten kto si neprizná silu súrodeneckého vzťahu, nikdy nepochopí jeho zmysel a význam...
Nika je veľmi zvláštna a ťažká povaha. Rýchlo sa nahnevá a keď sa nahnevá tak beda všetkému, čo sa jej pripletie do cesty. Hlavne je planá, tvrdohlavá, neposlušná a podceňuje svoje schopnosti, hlavne tie umelecké, môžte jej aj 10000x povedať, že kresliť vie, no ona si bude svoje a to, že žiadny obraz od nej nie je pekný a, že nevie kresliť. No čo vám poviem ? :D Samozrejme, ža občas (čoraz častejšie) vysrstí takú neplechu, že by ste ju najradšej .....
Napriek tomu, že je to sestra, úprimne som napísala všetky jej zlé vlastnosti (ale určite som na nejaké aj zabudla), a vôbec sa nebojím o svoj holý život, pretože viem, že tých dobrých vlastností je oveľa viac. A sem s nimi :D
Toto nie je síce vlastnosť ale je veľmi krásna, naozaj čisto od prírody, a o tom svedčia aj jej nápadníci, o akých sa mne môže len snívať :D :D Hlavne sa tá krása netýka len zovňajšku, ide aj vnútro. Má čistú dušu, a niekde tam v sebe skryté (navonok chladné) veľké hrejivé srdce. Nika je veľmi prajná a dobrosrdečná, z každého miesta kam ide mi vždy prinesie peknú magnetku, lebo vie, že ich rada zbieram, tak isto aj igelitky. (teraz tak rozmýšľam, či tých vecí, čo zbieram nie je až príveľa :D ) No vyzerá to asi takto, Nika nabehne ako hurikán do obchodu so suvenýrmi, starostlivo vyberie najkrajšiu magnetku (pre najlepšiu sestru) a vypýta si ju zabaliť do veľkej igelitky, a tak má dve muchy jednou ranou :D Nika je prosím pekne taká zlatá, že vás pozve na zdravý drink do fresh baru, kúpi vám zmrzlinu, alebo mrazenú zeleninu ( nehovoriac o tom že trištvrte vecí by som nemala jesť :D ) , je pozorná, počúva ma keď sa potrebujem vyrozprávať (alebo aj nie :D ). Vie ako ma nalákať hore do jej izby (kotkodárne) aby sme trávili spolu čas. Aj keď sme obe ticho ale to je šuma, iba tak vedľa seba sedíme, užívame si prítomnosť jedna druhej a je nám dobre. Presne vie (beťárka jedna), že keď ma nahnevá , čo na mňa platí, presne úplne to vie. je veľmi rozumná a inteligentná, a vie s tým pekne narábať. Je úprimná, nikdy nemá zábrany nikomu nič tajiť, vždy povie všetko na rovinu a tým vyloží karty na stôl. Napriek tomu má v sebe špetku tajnosti. Svoje emócie nedáva len tak ľahko na povrch. Myslím tie smutné. Vždy plače sama, viem presne kedy plače, je však ten typ, ktorý potrebuje byť v takejto chvíli sám (no ja za ňou aj tak vždy doliezam :D).
Teraz jedna veľmi dôležitá vec, a to hlavne pre toho, kto s ňou strávi zvyšok života. Nika jednoducho vie variť, a keby len to, jedlo, ktoré navarí je jediteľné, chutné (občas :D), aj keď sa len učí, vo varení je šikovná. Stále experimentuje, vymýšľa nové chute, kombinácie. Ku podivu väčšinou sa jej to podarí :D Ak nie, Nero má hostinu.
Ďalšou vecou, vďaka ktorej som na ňu právom hrdá, je jej talent. Neskutočne veľký ako obor a nekonečný ako vesmír. Môže s ním pracovať a rozvýjať ho v jej prospeh, no tu sa ona najviac podceňuje.... No ja to rýchlo vyriešim !! :D
NIKA !! TY VIEŠ KRESLIŤ !!!
Je očividné, že v kreslení, vyniká najviac. Inak by ju asi nezobrali do Banskej Bystrice na maľbu, šakže :D Na výtvarnú výchovu sme od malička chodievali spolu, no a tak ako sme sestry, tak sme si to pekne sestersky rozdelili. Niku baví umenie na plochu - kresliť, maľovať a mňa zas baví vytvárať veci do priestoru - náušky, náramky..
Pre mňa najdôležitejším, je to, že mi neustále všade opravuje gramatické chyby. Je to ako keby bola v minulom živote slovenčinárkou. Neustále opravuje, upravuje, napomína, prepisuje, ale ja si idem aj tak svojou slovenčinou a svojím jazykom :D Preto sa tak vzácne dopĺňame.
Každopádne bez ohľadu na veci, udalosti, ľudí, názory, klamstvá či skutočnosti, tebe ako človeku a osobe s niečím čo nemá na sebe, ale s niečím čo má v sebe patrí nie jedno ale mnoho ĎAKUJEM ... pretože v čase môjho vývoja a pomalého rastu, si ty asi najviac trpela moje výkyvy nálad (okrem rodičov teda:D), keď mi bolo smutno, každú sekundu si ma rozveseľovala, keď som sa tešila, tešila si sa so mnou, no a keď mi (samozrejme) šibalo, tak si ma ukľudňovala. Keď bolo treba jedna o druhú sme sa postarali, aj napriek hádkam a aj napriek všetkému zlému, vždy sme si našli cestu k sebe..
Neviem čo bude zajtra, neviem čo bude o 10 rokov, neviem koľko toho spolu ešte preskáčeme, ale kôli veľa smiechu aj slzám, kôli tomu, že tie naše spoločné roky života sa nedajú len tak vymazať, ale hlavne kôli tomu, že si to TY, budem pri tebe vždy stáť.
Vždy Nikuška, budem stáť po tvojej pravej strane (keďže si ľaváčka :D )
Ľúbim ťa.
