Ako jeden z mála ľudí na Slovensku poukazuje na zvrátenosť a úbohosť nášho štátu. Vo vysokých funkciách pôsobia pohrobkovia a ľudia v doživotných funkciách. Občas treba aj skončiť, povedať si dosť a predať štafetu mladším a schopnejším ľudom. Ale pán Široký a mnoho jemu podobných borcov toto zjavne nechápu. Nedokážu prijať zodpovednosť za svoje skutky a naďalej sa spokojne usmievajú na svojich teplých miestečkách. Náš hokej sa nikam neposúvajú, stagnuje a zlatá generácia pomaly ale isto končí. Kto ju nahradí, keď pre náš hokej sa nič nerobí?
A keď niekto ukáže na tieto problémy alebo ľudí, čo sú zodpovední, tak je označení za zlého a treba mu zapchať hubu. Tak to u nás funguje. Ako pán Šťastný povedal, kto sa nájde odvahu, čaká ho zastrašovanie, súdne žaloby a problémy.
Preto schvaľujem vystúpenie pána Šťastného zo siene slávy. Konečne niekto drží slovo. Pre mňa je totiž ON osobnosť slovenského hokeja. Nie pán Široký, funkcionár, ktorých máme na Slovensku mraky. Šťastný je osobnosť, ktorá má meno a rešpekt.
Jurko, čo tak odísť?
