Hlavne keď prídem do zariadenia typu reštaurácia, čerpaciastanica alebo hotel. Človek by čakal aspoň minimum. A to slušné správaniepersonálu, dostupnosť služieb, dobré jedlo, čisté ubytovanie a podobne.
Uvediem príklad z posledných dní. Čerpacie staniceSlovnaft. No hrôza, vidieť, že sú jednotkou na trhu. Naposledy som sipotreboval umyť svetlá a tri pumpy po sebe boli práve Slovnaftky. Naprvých dvoch síce mali čistú vodu, no tá špongia s ktorou sa umýva tam bolaasi od vzniku Slovnaftu. Na tretej pumpe síce špongia bola no voda bola taká,že by som si auto ešte viac zašpinil. Tak som skočil do vnútra, či by bolomožné vodu vymeniť? Samozrejme možné to nebolo, lebo pani mala asi migrénua ja som od nej chcel niečo začo nie je platená. Tak som odišiel nanašťastie ďalšia pumpa bola OMW, kde mali vodu, špongiu a dokonca ajsaponát. To bol môj ďalší príjemný zážitok so značkou Slovnaft.
Alebo také reštaurácie, kde mi denne dajú pocítiť ako hroznesa narobia, aby som sa tam mohol najesť. A ako veľmi ich to zaťažuje maobslúžiť. A či už sú to bary, obchody alebo hotely je čím ďalej menej týchkde sa rád vraciam. Ale prečo to tak je? Načo tam robia ľudia, ktorých tonebaví? Každý ma síce slabší deň, ale mať slabší deň stále je už otázne.
Urobilo by problém takému čašníkovi, recepčnej, barmanovi,predavačke sa napríklad usmiať, odzdraviť alebo nebodaj byť milý. O čo byten svet bol hneď krajší a deň milší.
Prečo sa mi Slováci stále na niečo hráme? A too sebe tvrdíme, že sme milý, priateľský a pohostinný národ. Stačízájsť za hranice a hneď zistíme ako sa robia služby. Pritom netreba takveľa. Ale načo, keď sa nedá. Áno samo nie. Však nejako bolo, nejako bude, no nie?
