Bojím sa lúčov svetla v temnej noci,
keď vzbudzujú vo mne zvláštny pocit,
že moje myšlienky máš vo svojej moci.
Necítim slzy, čo brázdia mi líce
keď ty sa smeješ, že ušiel nám zmysel,
on sa však vrátil, keď ty si prišiel.
Lavína výčitiek na plecia spadá,
a ja už prestávam v tebe niečo hľadať,
to čo tak milujem hľadať sa nedá.
Posledné kvapky menia sa na sadze
posledné slová kričia v beznádej
a ja sa strácam záhadnom pohľade.
To nie je o nás a pre nás už vôbec nie.