reklama

Sťažnosť na smrť alebo Big Girls Don´t Cry

Mám v kútiku oka slzu. A v srdci nepríjemný pocit, že niekto odchádza. Nie je nič horšie, ako dívať sa na človeka, ako sa vám stráca pred očami. Niekto, kto ešte pred mesiacom kričal: A poriadne okopávaj tie zemiaky!. Nechcem písať ódy na život. Chcem napísať sťažnosť na jeho opak - na smrť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sedemdesiatdva krížikov na hrudi a oči belasé ako nebo v najjasnejšej chvíli. Kedysi moja mama vravievala, že keď má takéto oči, bude chorý. A mala pravdu. Svojho otca a teda môjho dedka pozná ako vlastnú dlaň. Dnes mal oči belasé a má ich také už zopár dní. Nebudem rozoberať jeho chorobopis, avšak mám pocit, že ak na svete existuje milión chorôb, na neho si zasadlo tak 90%.

Ako som tak dnes sedela vedľa neho v záhrade, videla som ako z jeho duše vyprchá čosi, čo je pre život asi veľmi dôležité, pretože každý jeden výdych, ktorým toto dôležité fluidum strácal, sprevádzal ston. Tichý, priam nepatrný, avšak ja som ho počula. Slnko zapadalo a on sa snažil zachytiť všetky lúče. Takmer presvetlovali jeho tenučkú kožu na líci, ale jeho ruky spokojne spočívali v lone. Celý zbabušený do deky, hoci teplomer vonku ukazoval okolo 19°C, díval sa na svoju záhradu a tíško trpel, že nemôže prejsť na jej druhý koniec a pokochať sa pohľadom na svoju celoživotnú lásku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Možno to znie trochu pesimisticky a alibisticky, ale ľutujem každý jeden moment, ktorý som mohla stráviť s človekom, ktorý mi dal tak veľa a ja som to neurobila. Dnešok pre mňa znamenal večnosť. Čas sa zastavil a nechcel sa vrátiť späť, hoci som ho úpenlivo prosila. Tá cigareta a pohár vínka, ktorý sme si spolu dopriali v absolútnom tichu mi spôsobovali nevýslovnú bolesť a pocit, že prichádzam o človeka, o chvíle porozumenia, o podporu a lásku v podobe dobrosrdečného karhania, bol neznesiteľný.

Jemný bozk na líce pri rozlúčke mi vtlačil do oka tú slzu. A celú cestu domov mi v ušiach hrala mp3-ka a Fergie vrieskala Big Girls Don´t Cry. Ona však asi netušila, že ja som kráčala ako v tranze a pred očami sa mi premietalo čosi, čo formovaĺo celý môj doterajší život- vzácne chvíle strávené s dedkom.

Andrea Hlaváčiková

Andrea Hlaváčiková

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som niekto kto spadol z výšky istoty do hlbočiny neznáma a dúfa, že to nie je tragédia ale možnosť znova roztiahnuť krídla a slobodne letieť. Zoznam autorových rubrík:  o životeto čo mi nedá dýchaťvšimla som siSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu