'Vsaak ho drz, kde s nim zenies!'-zhukol po nej hrubo a pohybom ruky naznacil, ze by ju udrel keby stala blizsie. Vzdy z jari boli tieto roboty, priroda rasila, z jarku potok sa stal.
Tak ako vzdy v taky den, v tomto obdobi necujne kracala za vozou tahanym statnym konom. On sediac na voze s vockami v strhanych rukach, sulajuc cigaretu si somral cosi, co sa nedalo zacut. Neskoro dosli domov, slnka uz nebolo. Tazke velke vrata jak do vecnosti este z poslednych sil stihla otvorit, predtym nez voz s konom vosli do dvora. Unavu sa sebe sa znazila skryt, nohy nepodlomit. Prehodil deku na spoteny konsky chrbat, prehovoril k nemu. Vbehla do domu porozzinat, vodu nahriat. Z obeda mu na veceru ostalo, ona uz nebude. Potom ako kona obriadil a napojil dosiel, sadol za stol a zjedol co na nom bolo. Pominul ten den. Dalsi zas. Po chvilu s hrmotom stolca odsunul sa od stola. Myklo nou. Pocula jak sa este na chodbe oplachol v lavore vody a siel spat.
Konvice s kavou sa ani nedotkol, nerozlial z nej do poharov. Zadusila v plamen v kahanci a s ulavou sadla si konecne. V tmavej kuchyni si este sama chvilu posedi, kym si pojde lahnut. Zena.
