Ale je. Stačí sa napríklad pozrieť do vlastností zmluvy medzi Generálnou prokuratúrou a spoločnosťou Datalan. V hlavičke stojí: Microsoft Word - DATALANZoD_OPISkorr.doc - Autor: Lubos Petrik.
Ľuboš Petrík nie je pracovník Generálnej prokuratúry, ale manažér pre strategické projekty spoločnosti Datalan. Neviem či sa mám smiať alebo plakať, či je to normálna prax, alebo hlúpe nedorozumenie. Aby organizácii nabitej právnikmi pripravoval zmluvy na 13 a pol milióna Eur informatik a bývalý poisťovák, to je trošku silná káva, nemyslíte? Na GP idú nakúpiť za 400 miliónov korún služby a nechajú si diktovať obchodné podmienky od dodávateľa?
Na tomto odkaze je časť za 12 418 000 € a zvyšných 900 000 € je v servisnej zmluve z rovnakého dátumu.
______________________________________________________________________
Aktualizované dňa 26.9.2013
Krátko po publikácii blogu kontaktovala autora spoločnosť Datalan, ktorá žiadala uviesť na správnu mieru tvrdenia v blogu. Súčasne odmietla spájanie s kauzou J&T, ako aj to, že by prokuratúre formulovali zmluvy ich informatici. Tvrdenie o diktovaní podmienok Generálnej prokuratúre zo strany Datalanu sa podľa dostupných informácií javí ako nezodpovedajúce skutkovému stavu objasnenému Generálnou prokuratúrou a Datalanom nasledovne:
Stanovisko Generálnej prokuratúry je dostupné po kliknutí sem a uvádza sa v ňom o.i.: "...Uchádzači tak vo svojich riešeniach predkladali vlastné návrhy zmlúv a o návrhoch zmlúv predložených v riešeniach sa viedol dialóg s uchádzačmi. .... O konečnom znení zmlúv tak rozhodovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky."
Spoločnosť Datalan k tomu bližšie uviedla:
„Naša spoločnosť ani naši zamestnanci podmienky Generálnej prokuratúre rozhodne nediktovali; návrh zmluvy sme Generálnej prokuratúre predložili rovnako ako ďalší účastník na základe súťažných podmienok vyhlásených prokuratúrou a počas súťažného dialógu podľa § 60 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní sa rokovalo aj o jej podrobnejšom obsahu, boli zapracované pripomienky prokuratúry a zmluva sa upravila podľa ich potrieb a požiadaviek. Takýto postup je bežnou praxou v rámci súťažného dialógu, ktorého cieľom je podľa samotného zákona nájsť a definovať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa. Nepovažujeme ho teda za žiadnu anomáliu či nekalosť, ako to kontext tohto blogu navodzoval.“
