V Taliansku je zvykom osláviť každú významnejšiu udalosť (narodeniny, krstiny, prijímanie atď) ako inak než jedlom. O kvalitách tamojšej kuchyne nemá snáď nikto pochybnosti. Určite si však nepredstavujte nejakú pseudotaliansku reštauráciu na Slovensku, kde vám predložia na tanieri divotvornú zmes špagiet, syra a zeleniny. Praví talianski kuchári si na príprave akéhokoľvek jedla dajú viac než záležať. Povýšili varenie na umenie, a tak je jedlo nielen vynikajúce (ako by povedal Julo Satinský: nebíčko v papuľke), ale navyše aj pastva pre oči. Ako teda prebieha typická južanská večera?
Obvykle sa začína aperitívom, k tomu sa vám ujde „zopár“ jednohubiek, čo v praxi znamená, že budete potrebovať krátku prechádzku na rozdýchanie a psychickú prípravu na to, čo má o chvíľu prísť.
Je čas na predkrm. Zo všetkých strán sa na vás začnú hrnúť taniere s jedlom. Nepísaným pravidlom je, že ak začnete rybami, rybami aj skončíte. To isté platí aj o mäse. V prímorských oblastiach vám s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou naservírujú ryby pripravené na milión rôznych spôsobov. Predkrm slúži na to, aby ste sa rozohriali, bežný smrteľník sa však vzdá už po predkrme.
Nasleduje prvý chod. Fantasticky voňajúce a vyzerajúce cestoviny, tak si poviete, že len „okoštujete“, a ani neviete ako a tanier je prázdny. Keď sa vás čašník spýta, či si dáte dupľu, len naňho zhrozene vyvalíte oči. Nechápete, na čo pred vás položil ďalší čistý tanier. Dôjde vám to až po tom, ako sa dívate na ďalší chod, ktorý ešte stále spadá do kategórie „primo“. Medzi každým jedlom je krátka prestávka, aby ste sa stihli ako-tak zregenerovať.
Prichádza ďalší chod a tentoraz ide do tuhého. Plné tácky tých najvyberanejších mäsových alebo morských dobrôt, ktoré vás zákerne vyzývajú: zjedz ma. Nikdy predtým by ste neverili, že sa dopracujete až do tohto levelu a s hrdosťou do seba vzápätí napracete pol kila výborného čerstvého šalátu a zemiakov.
Dá sa povedať, že to najhoršie je už za vami. Poviete si, že už to je vlastne jedno, čo ešte zjete. Neodmietnete ani čerstvé pocukrované ovocie a následne vysokokalorický smotanový dezert. Všetko to spláchnete kávičkou a šampanským a do konca oslavy už len sedíte na stoličke s rozopnutým gombíkom na nohaviciach, hľadíte do prázdna a snažíte sa ignorovať fakt, že ste zrazu nejaký tehotný.
Ale to ešte nie je všetko. Aby vás úplne dostali do kolien, vytiahnu eso z rukáva: tortu. Ak si nedáte, mohli by sa uraziť a je im úplne jedno, že vám jedlo vychádza ušami. A bonus na záver: vypočujete si rozhovor dvoch starších pánov, účastníkov oslavy, ktorí sa sťažujú, že už to nie je ako keď boli mladí. Citujem: ,,Dnes sú tí ľudia strašne lakomí. Už ti ani najesť poriadne nedajú...“
Amen.
