Terézia Hnatičová
Podporili ste slovenské?
16. októbra bol Národný deň podpory ekonomiky Slovenska, s podtitulom Pýtajme si slovenské. Vznikla iniciatíva, ktorá sa snaží o podporu slovenských výrobkov. Od rožkov až po dvere.
Som mladý človek s ideálmi.Momentálne sa zaoberám projektom debničkového predaja v Košiciach. V poslednom čase sa stretávam a debatujem s mnohými ľuďmi, ktorí pracujú s potravinami a najmä to je dôvod mojich posledných príspevkov. Chcem sa totiž s Vami podeliť o informácie, tie pozitívne aj negatívne z oblasti potravín. Niekedy budem písať o veciach, ktoré sú možno známe, ale oplatí sa ich pripomenúť. A tiež musím podotknúť, že nie som žiadny odborník v tomto smere, len sa dostávam k mnohým informáciam, veľa čítam a nedá mi, nenapísať o tom. Zoznam autorových rubrík: Potraviny naše, Nezaradené, Súkromné

16. októbra bol Národný deň podpory ekonomiky Slovenska, s podtitulom Pýtajme si slovenské. Vznikla iniciatíva, ktorá sa snaží o podporu slovenských výrobkov. Od rožkov až po dvere.

Debničkovanie je vlastne životný štýl. Dávate najavo, že Vám záleží na svojom zdraví, na práci ľudí z vašej krajiny na kvalite, ktorú Vám ponúkame. Princíp spočíva v tom, že raz do týždňa si objednáte na stránke zeleninu, ovocie, sušené ovocie, med, džemy, sirupy a mnohé iné dobroty. Na stránke máte napísané čo a od koho máte. Farmári, malovýrobcovia, ľudia, ktorí to ešte so slovenským poľnohospodárstvom nevzdali. Podporujeme východoslovenský región. A objednaný tovar Vám príde aj priamo domov v debničke. A prečo debnička?

Napísať článok, blog či úvahu nie je jednoduché. Napadnú nám myšlienky, potom ďalšie a ďalšie, ktoré nás už odvedú od pointy, ktorú sme chceli vyjadriť. Máme strach. A otázky. Čo ak to nikto neprečíta a čo ak to aj niekto prečíta no povie si- aká blbosť, alebo vôbec nezareaguje. A tak je tomu pri každom konaní v živote.

Bola som na debate, no ono to ani nebola klasická debata, ja som len počúvala debatu. Potom som jedla štrúdľu, pila veľmi hustý ovocný džús a k tomu všetkému som sa na malú chvíľu stihla stať aj fotomodelkou. To mi však bolo nepríjemné, ale tak čo už, nemala som sa kam skryť pred foťákom... Ako som tak počúvala múza a zanietenosť si ku mne prisadli a len tíško šepkali. No chápete- v takej chvíli nemať pero po ruke?! a to si hovorím študent...

Často sa sťažujem na to, že nemám talent. Som nespokojná s mnohými vecami a niekedy zabúdam na to všetko s čím by som mala byť spokojná. No prídu štastnejšie dni, kedy si uvedomím za čo všetko môžem byť v živote vďačná. A je toho neúrekom...

Je tomu asi rok, čo som začala vybavovať výlet do Paríža. Štyri kamarátky sme sa rozhodli a dohodli, že by sme chceli začať cestovať ,,vo veľkom štýle". Keďže ja som z nich mala najviac času, tak som sa na to dobrovoľne a s radosťou podujala...

Ľudia už nevedia čo od rozkoše... hovorí sa. No je to naozaj rozkoš a dostatok, čo nás ženie ku konaniu, ktoré prispieva k morálnemu úpadku tohoto storočia? A ak áno, tak potom dostatok čoho?