Miška Hnátová
Vyznanie
Tak som sa dnes postavila do dverí nášho bytíku, oprela sa o zárubňu a rozhliadla sa. Toto sme dosiahli, zariadili, vybudovali.. Spolu.. Usmiala som sa a vyhŕkla mi aj slzička. Zhlboka som sa nadýchla a cítila vôňu čerstvého poriadku, sviečok a práve navareného obeda. Niekedy, vlastne stále, mi je ľúto, že tu nie je. Keby to videl, vnímal ako ja teraz. Keď sme obaja spolu, doma, tak cestujeme, vyletikujeme, málokedy varíme, lebo sa túlame. Skôr vtedy pečiem a on sa len smeje, že či si ho vykrmujem aby pribral. A prečo nie? Nech každý vie, že keď je tu starám sa o neho, že tá naša budúca rodinka nebude hladovať, že to zvládnem.
