Ak odhliadnem od celkom bežného počasia v období, ktorým podnebie našej krajiny prechádza, je to pesimizmus všade navôkol. Teda, všade úplne nie. Ešte sú tu umelým optimizmom presiaknuté Vianočné reklamy, ktoré očividne nezaháľali a svoju púť odštartovali ešte v októbri. Nezazlievam im komerčnú snaživosť, tá je však podávaná zlatou injekciou priamo do mozgu, kde z nej, vďaka chemickým procesom, vzniká čistá a nefalšovaná otravnosť. Gratulujem „sviežim" reklamným ťahom, ak nie k úspechu tak aspoň k ohurujúcej tvrdohlavosti. Čakajúc neprichádzajúcu zmenu, prijmeme aj uzimené klišé v kožuchu deduška Mrázika stískajúce tri lieskové orechy. Budiš! Vďaka úbytku húževnatosti odvolávam hradnú stráž a vyťahujem bránu z presvedčenia, že biela vlajka voči tomuto nepriateľovi skráti zoznam záporných pocitov aspoň o jednu položku. Po upokojení neprajníkov tým, že rezignácia voči marketingovému vplyvu nebola skutočnou príčinou nešťastného vzduchu, sa presúvam k dobrovoľnému pasovaniu depresie za najvernejšieho partnera týchto dní. Neplánovaná štatistika a následné vyhodnotenie skutočností vyzbieraných v okruhu 5 kilometrov, ma presvedčilo o sezónnom zúfalstve väčšiny adolescentov ženského rodu. Napokon čo iné nám ostáva, ako len zahádzať zlomené srdca žlto-červeným lístím, v pokročilejšom štádiu zimy snehom, nechať ho hlboko zmraziť aby sme ho na jar hodili do mikrovlny citov a zapli rozmrazovanie.
And suddenly, I felt nothing....
