Niekoľko ComeBackových slov na začiatok bolo podľa mňa až až. Nejakú okrasnú predpoveď počasia či jeho momentálny stav sa tiež nechystám rozoberať, napokon každý nech si utvorí mienku obyčajným pohľadom von oknom. Ekonomickú situáciu v ktorej sa nachádza väčšia časť našej „Únie“ prenechám radšej odborníkom na slovo vzatým. Globálne problémy ľudstva sú už nepopulárne...
Neostáva mi nič iné, len to čo nosí každý človek v sebe a čo je našou prirodzenou súčasťou bez ohľadu na vek, pohlavie, národnosť a iné rozdiely. Áno sú to životodárne orgány, pár litrov krvi, nejaké to väzivo, sem-tam kosť ale mala som na mysli úplne niečo iné (ak som odradila pár zvrhlých medikov, vopred sa ospravedlňujem). Každý z nás pozná ciele alebo ambície. Niekto životné...chvíľkové...kariérne...osobné. Je jedno akým druhom sa momentálne zaoberáte, dôležité je že nejaké existujú. Ak sa zamyslíte aký by bol život bez toho „hnacieho motora“ ktorý nazývame cieľ? Oplatí sa len tak prežívať a nič od života neočakávať. Určite si teraz pár pesimistických zakomplexovancov povie „V pohode, nemám problém“. No podľa mňa sa za touto „samozrejmou“ odpoveďou skôr skrýva nepriazeň osudu a nejaký ten pochovaný životný cieľ.
Hlavné je si ten cieľ chrániť a nech sa stane čokoľvek, je dôležité si ho zachovať bezúhonný, až do jeho naplnenia.
