Po roku svoje štúdium vzdal a začal robiť kamionistu. Mohol sa tak venovať premýšľaniu nad svojimi príbehmi. Aj keď režíroval Votrelcov ktorí patrili k mojim obľúbeným hororom, za jeho prvý veľký úspech považujem Terminátora 2. Vo filme šikovne využil počítačové efekty, ktoré vyvynul počas filmu Priepasť, v ktorom sme mali možnosť vidieť vodné monštrum. Až po rokoch som si všimol toto prepojenie, robot T 1000 ktorý bol z inteligentného tekutého kovu bol šikovne vymyslený Cameronom, lebo už v tej dobe dokázal používať počítačové efekty pri ktorých napodobnil dojem tekutosti a deformácie. Paradoxom je, že Cameron dokázal do filmu o robotoch vložiť citovú stránku a počas celého filmu sme mali možnosť sledovať vývoj jedného veľmi nezvyčajného vzťahu - medzi robotom a chlapcom, ktorého mal ochraňovať. Tento chlapec, John Conor nemal otca a v Terminátorovi ho dokázal nájsť. Hoci sa robot na začiatku naozaj správal ako stroj, ktorý vôbec nerozumel základným ľudským citom, za najkrajšiu v tomto príbehu považujem chvíľu, keď sa robot po splnení misie musel zničiť, aby podľa čipu v jeho hlave nevytvárali ďalších a John Conor mu v tom chcel zabrániť, lebo si ho veľmi obľúbil. Terminátor mu utrel slzy so slovami „Teraz už viem, prečo ľudia plačú." Táto scéna spolu so skvelou hudbou patria medzi klenoty kinematografie. Camerona si veľmi vážim ako režiséra sci-fi filmov, čo ma ale veľmi prekvapilo bolo to, že Terminátora 2 a Titanic napísal a režíroval ten istý človek. Čo sa týka Titanicu, bol to skutočne megaprojekt a na dlhú dobu sa stal najlepšie zarábajúcim filmom. Niet sa čo čudovať, scény z potápajúcej lode boli tak nesmierne realistické, že som si kedysi myslel, že pri natáčaní naozaj nejakú loď potopili. Nejednalo sa o klasický historický film, Cameron zasa urobil niečo inak. Prerozprával príbeh prostredníctvom lásky, ktorá vznikla na lodi pred potopením. Na konci opäť dojal milióny divákov archeotyp sebaobetovania pre lásku, ktorý ak je správne zobrazený dokáže naozaj dojať každého. O Avatarovi sa toho už popísalo dosť, považujem ho za pekný príbeh, umelecké dielo a kritika mi pripadá humorná. Nedávno mal Cameron prednášku v ktorej hovoril o kreativite. Povedal, že najväčšiu kreativitu má príroda, ktorú si veľmi váži. Kreativita v človeku je pokračovaním kreativity prírody. Dala nám možnosť vytvárať vlastné formy a umenie. Na konci prednášky povedal, že ak sa pokúšame niečo stvoriť a veľa premýšľame nad tým, či to niekedy uspeje, treba zaujať iný postoj. Povedal krásnu vetu. „Neúspech je jedna z možností, ale strach nikdy."
GOD BLESS YOU
