reklama

Slepé Srdce

Po celé stáročia sa filozofi pokúšali definovať človeka. Azda najvýstižnejšia definícia ktorá bola kedy vyslovená - byť človekom znamená robiť rozhodnutia. Koľkí z nás robia však svoje rozhodnutia naozaj z hĺbky vlastnej duše a presvedčenia?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Posledných pár sekúnd oddeľovalo prítomnosť od lovu ktorý bol už jej neoddeliteľnou súčasťou. Hotelová izba začala svoje odpočítavanie. Tatiana teraz cítila chod každej sekundy ako chirurgická čepeľ kĺžuca sa po jej nádhernom voňavom tele. Čas sa zrazu spomalil a hoci navonok pôsobila ako mocná žena, cítila ako jej bije srdce stále rýchlejšie až to bolo neznesiteľné. Potrebovala sa zbaviť myšlienky, že to už prichádza. Potrebovala si znova pripomenúť že je žena ktorá môže mať všetko a narodila sa s privilégiami ktoré nemajú všetky samice. Pozrela sa do zrkadla a obraz ktorý v ňom videla jej pripomenul že pocity úzkozti si musia nájsť iného hostiteľa, lebo v jej duši nemajú miesto. Zvodkyňa ktorá sa na ňu v zrkadle pozerala bola stelesnením moci sídliacej v jemnom ženskom tele. Jej veľké oči boli strojom na hypnotizovanie. Vždy, keď namierili svoj pohľad na muža a skrížili sa s jeho pohľadom, nastal začiatok procesu lovu. Keď prehovorila svojim hlbokým hlasom, ktorý vo svojom zafarbení skrýval priestor pre snívanie, preberala psychologickú dominanciu pri každom tvorovi v ktorého žilách koloval testosterón. Proces lovu mal niekoľko fáz a posledná z nich, tá najdôležitejšia, mala nastať dnes večer. Pery mala narúžované, ich krvavočervená farba vytvorila v mužskej mysli asociáciu prekrvenia a hojnosti. Jej prsia boli dizajnované prírodou tak, aby každý muž čo ich zazrie cítil istotu, že jeho potomstvo bude výdatne kŕmené materinským mliekom. Všetky tieto podvedomé genetické a evolučné procesy ktoré boli v mužoch zakódované aby si zabezpečili čo najkrajšie a nejzdravšie potomstvo hrali dnes v prospech Tatiany. Myslela na prezývku, ktorá jej počas jej kariéry prischla. Jej šéf ju nazýval čierna vdova a nemala to rada. Hoci si vsugerovala, že je egoistická mrcha ktorá urobí čokoľvek aby zachovala svoj štandart a luxusný život, stále v nej zneli pozostatky z minulosti. Minulosti, na ktorú chcela zabudnúť, ale nešlo to ani keď veľmi chcela. Z myšlienok ju vynorilo klopanie na dvere. Prebudila sa do súčastnosti. Naposledy sa pozrela do zrkadla a potom sa sama svojmu obrazu otočila chrbtom. Hotelová izba ako z rozprávky sa dnes mala stať teritóriom lovu. Pomaly prišla k dverám, zdalo sa jej, že jej vysoké opätky dnes klopali hlasnejšie ako kedykoľvek pred tým. Bolo to preto, lebo adrenalín, ktorý v jej krvi prúdil zvýšil v jej nervovej sústave vnímavosť a citlivosť. Cítila studenú kľúčku dverí a potom sa zhlboka nadýchla a nahodila svoj nacvičený úsmev. Vo dverách stál vysoký charizmatický muž so šedinami a jemnou briadkou plný očakávaní a pohľad na jeho zdroj potešenia vyčaril na jeho tvári úsmev. Jeho meno bolo Alexander, muž ktorý po paťdesiatke znovuobjavil zmysel života. Neprehovorili ani jediné slovo, iba sa na seba pozerali a hlboko dýchali. Keď Alexander vošiel dnu a ona kráčala pred ním, nemohol sa pozerať na iný objekt, iba na jej odhalenú šiju a krásne lopatky. Spomenul si v jedinom okamihu na všetky tie slastiplné chvíle keď sa toto božské telo zvíjalo okolo neho ako rastlina túžiaca po oplodnení. Sadol si na posteľ a ako omámený nechal všetko na Tatianu. Tá sa chvíľu tvárila, akoby v miestnosti nebol a znova sa pozrela do zrkadla, tentokrát videla v jeho odraze, Alexander na posteli, ako na ňu túžobne civel. Pomaly si rozopla podprsenku a položila ju na stôl. Potom prišli na rad nohavičky, ktoré si ale nechala na sebe, lebo Alexander miloval keď túto časť odevu mohol dať dole práve on. Keď k nemu prišla a chcela ho pobozkať, nečakane sa odtiahol a ukázal jej, nech si sadne na posteľ.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Prečo si to urobil?"

Spýtala sa Tatiana s nechápavým výrazom a pocitom odmietnutia, ktorý nikdy vo svojom živote nezažila. Alexander sa na ňu pozrel s úsmevom a hladiac jej tvár povedal.

„Ani ja som si nemyslel že by som toto dokázal niekedy v živote urobiť. Stretnúť ťa v tom parku bolo ako sen. Pri tebe som mal pocit, že zažívam druhú mladosť."

„Tak čo sa stalo, že sa nechceš somnou milovať?"

Spýtala sa nechápavo a nikdy nepočítala s tým, že sa takéto niečo môže stať. Alexander vstal a podišiel k oknu hľadiac na nočnú Moskvu vysvietenú ako nikdy pred tým. Pripravoval si tento rozhovor celý deň a teraz sa mu zrazu ťažko hľadali slová.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Premýšľal som o nás dvoch. Vieš dobre, že rozhodnutie začať si s tebou bolo pre mňa veľmi ťažké."

Tatiana vedela o čom hovoril. Keď sa do nej zaľúbil a podľahol jej vôni a kráse, musel urobiť niečo čo bolo proti jeho silnému morálnemu cíteniu - musel klamať. Doma ho čakala žena v strednom veku, no s dobrým srdcom a dve dospievajúce deti ktorým bolo manželstvo ich rodičov vzorom. Boli to pre neho dni plné útrap, keď sa rozhodoval, či tajné tajné rozhovory premení na telesnú vášeň a poruší svoje vnútorné morálne hodnoty. Nakoniec v ňom zvíťazila túžba, nikdy si to celkom nedokázal odpustiť.

„Úplne si mi svojou krásou a inteligenciou poblázdnila hlavu. Myslel som na teba stále, každý deň. Aj keď som bol so svojimi deťmi a manželkou, stále som videl tvoju tvár akoby ju niekto vytesal z kryštáľu a vložil ju do mojej mysle. Nidky som v sebe nemal tak protichodné pocity. Cítil som sa strašne kôli mojej rodine, no zároveň som sa cítil krásne, keď som cítil tvoju pokožku. Prezradil som ti veci, ktoré nevedela ani moja žena. Povedal som ti o tajnom projekte, na ktorom pracujem a uvedomoval som si, aké tajné informácie som ti prezrádzal."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tatiana nemohla uveriť tomu, čo počúvala. Mala pocit, akoby Alexander videl do jej karát a pochopil o čo tu išlo, že sa musela dostať tak hlboko pod jeho kožu, aby sa dozvedela informácie o tajnom projekte, ktoré potreboval jej šéf. Tento projekt sa zaoberal vývojom novej látky, ktorá by dokázala ľudí závislích na drogách zbaviť ich závislosti. To bola jej misia, zistiť všetko o tomto projekte a informácie odovzdávať šéfovi.

„Prečo mi toto všetko hovoríš?"

Pýtala sa Tatiana plná nepokoja ktorý sa dal čítať z jej tváre.

„Vieš Tatiana, hoci to čo teraz poviem budem asi do smrti ľutovať, ale svedomie ma trýznilo stále viac za to, čo som urobil. Uvedomil som si že to čo robím ubližuje mojej rodine. Už nechcem žiť v klamstve. Keď som sa pozeral do očí mojich detí a keď mi moja dcéra dala na narodeniny vankúš s výšivkou Najlepšiemu otcovi na svete uvedomil som si, že to musím ukončiť."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom podišiel k Tatiane, vzal do rúk jej dlane a položil ich na svoj hrudník.

„Tatiana, prežil som s tebou nádherné chvíle, nikdy na ne nezabudnem, no je čas správať sa zodpovedne a vrátiť sa tam odkiaľ som prišiel."

Tatiana bola v šoku a prebudila sa v nej ľudskosť. Bolo však neskoro, čas, ktorý sa začal odpočítavať sa už nedal zastaviť. Muselo to prísť, vedela to.

Keď jej Alexander chcel dať posledný bozk na rozlúčku, stalo sa niečo, čo by nepredvídal ani v najšialenejšom sne. Dvere hotela sa mohutným treskotom otvorili a do miestnosti vbehli dvaja muži ktorí vyzerali ako veľké opice. Z kúpeľne vybehli do izby ďalší dvaja, ktorí sa tam ukrývali. Mierili zbrane na Alexandra, ktorý v okamihu všetko pochopil. Bola to pasca, chytil sa to pavučiny upletenej Tatianou. Muži mierili na neho zbrane a kričali, nech si ľahne na zem. Jeho veľké modré oči hľadeli vyčítavo a smutno na Tatianu, ktorá sa cítila neuveriteľne previnilo. Čas ktorý strávila s Alexandrom sa nedal len tak zmazať a ona si počas tejto doby uvedomila, aký je neuveriteľne citlivý a dobrý človek. Bojovala s posledným kúskom ľudskosti, ktorý v nej ostal.

„Prečo si to urobila?"

Stihol vysloviť, no potom jeden z mužov vykríkol

„Ticho!"

A vrazil mu do hlavy pištoľ tak silno, že spadol na zem a udrel si hlavu.

Tatiana začala plakať. Pohľad na omráčeného Alexandra ju nesmierne dojal a ona sa zhrozila z toho, kým bola - čiernou vdovou. Muži ktorí odťahovali telo Alexandra sa pozerali na Tatianu odetú iba v nohavičkách ako hladné zvieratá. Potom do miestnosti vošiel jej šéf s cigarou spokojný s tým, že akcia sa podarila a Tatiana opäť potvrdila, že je dobrá lovkyňa. Zbadal v jej tvári slzy, podišiel k nej a utrel jej tvár zafajčenou rukou mohutnou ako medvedia laba.

„Tatiana, čo to nevidím na tvojej tvári. Snáď si nepamätáš na lekciu, ktorú som ti dával, keď si pre mňa začala robiť? Za citlivosť a súcit sa v našom svete neodpúšťa."

Tatiana sa mu otočila chrbtom a pozrela sa znova do zrkadla. Chvíľu mala pocit, že Alexander bol zrkadlom, ktoré jej mohlo pomôcť znovuobjaviť v sebe ľudskosť, ktorú pred rokmi zahubila.

Pavol Hofbeck

Pavol Hofbeck

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obdivovateľ života, kreatívna bytosť, človek, ktorý po sebe chce niečo zanechať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu