Ako dobrovoľník participujem pravidelne už 5 rokov. Posledný rok som začal aj s organizovaním vlastných akcií. Veľakrát však narážam na to, že nápadov na dobrovoľníctvo mám veľa, ale neviem zohnať dobrovoľníkov. Pri drobnejších akciách si vieme vystačiť v menšom počte. Ak chceme vyzbierať väčšiu skládku odpadu, potrebujeme dobrovoľníkov aspoň 15. Na to je najlepšie zavolať triedu stredoškolákov alebo starších základoškolákov. A tu narážame na problém.
Problém netkvie v tom, že žiakom sa nechce (aj keď frflanie je bežnou súčasťou týchto brigád), ale v učiteľoch. Žiaci väčšinou sami od seba nepôjdu na dobrovoľnícku brigádu. Musí ich tam zobrať učiteľ. Ak však on nechce, celá akcia padá. Áno, je to starosť navyše, ale kto iný ako učitelia má učiť deti k solidarite a nezištnosti. Vynechajú síce jeden deň školy, ale deň dobrovoľníctva má tiež vzdelávaciu funkciu. Rovnako ako návšteva divadla, branné cvičenie alebo exkurzia v múzeu.
Nájdu sa učitelia, ktorí sú ochotní a nadšení svoju triedu zobrať spraviť niečo prospešné. Zažil som ich, aj priznali, že iným kolegom sa veľmi nechce. Ale je ich fakt žalostne málo. Myslím si, že by neuškodilo, ak by sa do vzdelávacích osnov pridala dobrovoľnícka akcia na triedu na školský rok. V prepočte by to znamenalo tisícky dobrovoľníckych brigád na Slovensku ročne. A to už je hmatateľný výsledok.
Problém si všímam už aj pri študentoch učiteľstva. Keď som ako študent systematickej biológie mal spoločné predmety so všeobecnými biológmi a učiteľmi, tak najnižšiu aktivitu vykazovali študenti učiteľstva. Česť výnimkám. A tu môžeme vidieť systémový problém už na začiatku. Učenie nie je lukratívnym povolaním a lepší študenti idú robiť radšej niečo iné. Učiteľ by mal svoje povolanie robiť úprimne, s láskou a odhodlaním. A výchova žiakov k dobrovoľníctvu k tomu patrí tiež.
